Keď je minulosť človeka zlá, straší ho v prítomnosti a bude aj v budúcnosti. Niektoré rany sa nikdy nezahoja. Ovplyvňuje to celý život a vy sa nemôžete pohnúť z miesta. Ako uľaviť duši? Ako nájsť pokoj?Hlavný hrdina diela Lucas sa snaží utiecť od všetkého a všetkých. Chce si usporiadať život a zistiť, čo vlastne hľadá a kam smeruje. Náhle sa ocitne na moste samovrahov a netuší, čo bude ďalej. Je pripravený na každú situáciu a vtedy nastane zlom...
Jeho život sa začne uberať nečakanými smermi a ani on sám často netuší, čo robí a prečo sa tak rozhodol. Vie iba to, že je konečne na ceste nájsť seba. Hrabať sa v bahne minulosti bude ale bolestivejšie, ako očakával. Je čas vybrať kostlivcov zo skrine a priznať si hroznú pravdu. Kým sa za minulosťou nezatvoria dvere, nenájde to, čo hľadá.
Podľa anotácie to vyzerá ako hodnotný príbeh, však? Aj ja som sa nechala takto oklamať. Bohužiaľ, pravda je úplne niekde inde. Musím priznať, že úvodné stránky ma očarili a bola som pripravená na slzavé údolie. Že ma to chytí za srdce a budem znovu zničená. Bola to napokon jedna veľká pretvárka, ktorú som zacítila príliš skoro, takže čítanie som si nedokázala vôbec vychutnať. Nedalo sa to. Počas čítania som sa stále zamýšľala nad tým, čo sa mi na knihe nepáči a nedokázala som to definovať. Prosto sa mi to nepáčilo a bodka. Teraz ale presne viem, čím boli moje pocity vyvolané.
Znovu si ukousl. Ten chleba už vlastně nebyl k jídlu. Říkal si, jestli by mu nepomohlo se z toho vykřičet. Nebo něco rozbít, jak se to dělá ve filmech, když je někdo naštvaný nebo s rozumem v koncích. Nebo se pořádně rafnout do prstu, jak to občas dělal jako dítě. Nezmohl se na nic, poslušně si znovu kousl.
(str. 229)
Vedela som, že tam niečo chýba. Nejaká nenahraditeľná časť celku, niečo, čo by dotvorilo príbeh a čitatelia by mohli byť spokojní, že dostali všetko, čo od toho očakávali. Síce som túto neprítomnosť jedného aspektu cítila na kilometre, mozog odmietal spolupracovať. Nedokázal pochopiť, ako sa tam niečo môže nachádzať a zároveň tam nebyť. Trvalo mi dlho, kým som na to prišla, pretože je to nelogické. V knihe sú pocity, ktoré vlastne ani pocitmi nie sú, len sa na ne dokonale hrajú. Sú plytké. Všetko je iba suché konštatovanie. Možno neplechu spôsobil vševediaci rozprávač, ktorý sa nijako výrazne emocionálne neangažuje a servíruje udalosti ako robot. Aj keď sa v minulosti postáv odohrávajú hrozné skutočnosti, rozprávač to popisuje bez štipky empatie. Viem, nedáva to zmysel, keďže je to vševediaci rozprávač, no keď je autor dobrý, tak aj v takomto prípade sa dá veľa zachytiť.
Autorka chcela upriamiť pozornosť na problémy v spoločnosti tým, ako vybudovala celú dejovú líniu a možno sa jej to aj podarilo. V diele sa rozoberajú hrôzostrašné veci, o ktorých by sa malo hovoriť. Stále som však mala pocit, že sa to mohlo spracovať lepšie. Asi to bolo preto, že som už čítala omnoho lepšiu knihu s touto témou a nedokázala som ju neporovnávať s To nejlepší, co máme. Spracovanie neotriaslo mojím svetom. Voči tejto knihe som bola imúnna a nedokázala som to zmeniť, pretože som cítila, že bola napísaná veľmi povrchne a že do nej boli vložené emócie, ktoré sa len pretvarovali. Občas sa objavili nádherne myšlienky, ktoré mali hĺbku, ale spisovateľka ich jedným hlúpym opisom dokázala zničiť. Pod slovným spojením „hlúpy opis“ si môžete predstaviť niečo podobné, ako je prvá ukážka. Hlavné postavy sa správali väčšinou detinsky, takže to mi znechucovalo čítanie ešte viac.
Občas se říká, že skutečné štěstí spočívá v přání samotném, v ještě nenaplněné touze, jemu ale přišlo, že to tak vůbec není. Štěstí spočívá ve shledání, v nalezení pevné půdy pod nohama, právě v tom, tím si teď byl jistý.
(str. 273)
Ak by som sa mala znovu rozhodnúť, či si mám dielo prečítať, asi by som si ho nezobrala. Nie všetko bolo zlé, keď sa však človek pozrie na anotáciu, očakáva predsa len inú kvalitu príbehu. Chce čítať niečo hodnotné a napokon skončí pri strohých opisoch bez citu, aj keď sa nás snaží rozprávač presvedčiť o úplnom opaku a emócie dokáže úspešne predstierať. Až tak dobre, že neskutočne dlho premýšľate nad tým, prečo sa vám, preboha, kniha ani za mak nepozdávala. Téma bola zvolená výborne, ale spracovanie to načisto potopilo. Bolo to neohrabané, povrchné a ledva v čitateľovi zanechalo stopu.
(str. 229)
Vedela som, že tam niečo chýba. Nejaká nenahraditeľná časť celku, niečo, čo by dotvorilo príbeh a čitatelia by mohli byť spokojní, že dostali všetko, čo od toho očakávali. Síce som túto neprítomnosť jedného aspektu cítila na kilometre, mozog odmietal spolupracovať. Nedokázal pochopiť, ako sa tam niečo môže nachádzať a zároveň tam nebyť. Trvalo mi dlho, kým som na to prišla, pretože je to nelogické. V knihe sú pocity, ktoré vlastne ani pocitmi nie sú, len sa na ne dokonale hrajú. Sú plytké. Všetko je iba suché konštatovanie. Možno neplechu spôsobil vševediaci rozprávač, ktorý sa nijako výrazne emocionálne neangažuje a servíruje udalosti ako robot. Aj keď sa v minulosti postáv odohrávajú hrozné skutočnosti, rozprávač to popisuje bez štipky empatie. Viem, nedáva to zmysel, keďže je to vševediaci rozprávač, no keď je autor dobrý, tak aj v takomto prípade sa dá veľa zachytiť.
Autorka chcela upriamiť pozornosť na problémy v spoločnosti tým, ako vybudovala celú dejovú líniu a možno sa jej to aj podarilo. V diele sa rozoberajú hrôzostrašné veci, o ktorých by sa malo hovoriť. Stále som však mala pocit, že sa to mohlo spracovať lepšie. Asi to bolo preto, že som už čítala omnoho lepšiu knihu s touto témou a nedokázala som ju neporovnávať s To nejlepší, co máme. Spracovanie neotriaslo mojím svetom. Voči tejto knihe som bola imúnna a nedokázala som to zmeniť, pretože som cítila, že bola napísaná veľmi povrchne a že do nej boli vložené emócie, ktoré sa len pretvarovali. Občas sa objavili nádherne myšlienky, ktoré mali hĺbku, ale spisovateľka ich jedným hlúpym opisom dokázala zničiť. Pod slovným spojením „hlúpy opis“ si môžete predstaviť niečo podobné, ako je prvá ukážka. Hlavné postavy sa správali väčšinou detinsky, takže to mi znechucovalo čítanie ešte viac.
Občas se říká, že skutečné štěstí spočívá v přání samotném, v ještě nenaplněné touze, jemu ale přišlo, že to tak vůbec není. Štěstí spočívá ve shledání, v nalezení pevné půdy pod nohama, právě v tom, tím si teď byl jistý.
(str. 273)
Ak by som sa mala znovu rozhodnúť, či si mám dielo prečítať, asi by som si ho nezobrala. Nie všetko bolo zlé, keď sa však človek pozrie na anotáciu, očakáva predsa len inú kvalitu príbehu. Chce čítať niečo hodnotné a napokon skončí pri strohých opisoch bez citu, aj keď sa nás snaží rozprávač presvedčiť o úplnom opaku a emócie dokáže úspešne predstierať. Až tak dobre, že neskutočne dlho premýšľate nad tým, prečo sa vám, preboha, kniha ani za mak nepozdávala. Téma bola zvolená výborne, ale spracovanie to načisto potopilo. Bolo to neohrabané, povrchné a ledva v čitateľovi zanechalo stopu.
Hodnotenie: 2/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly