Dvaja chlapci, ktorí majú zranené duše a sú uväznení vo vlastnom smútku, sa nečakane stanú kamarátmi. Jeden okamih stačil na to, aby vzniklo to najsilnejšie priateľstvo, ktoré ani tragédia, rysujúca sa na stránkach knihy, nenaruší.Tento príbeh vás bude ničiť od začiatku, pretože tušíte, že melancholická nálada sa v deji vyskytuje z určitého dôvodu. Hlavné postavy sú zviazané ťaživými emóciami, ktoré sa prenesú aj na čitateľa. No je dielo naozaj také smutné?
Ponorte sa do tohto magického literárneho počinu a zistite, kde sa nachádza pravda. Všetko je rozvírené ako nepokojné more, ktoré nás chce stiahnuť do svojich hlbín. Náhle však prídeme na to, že pred tým neutečieme. Nikomu sa to nepodarí. Chlapec, ktorý patril moru nás má totižto už dávno v hrsti.
Som na seba znovu nahnevaná. Prečo som tento príbeh prečítala tak rýchlo? Prečo som si ho nešetrila? Je mi za ním smutno už teraz. Chcem sa znovu vrátiť do atmosféry, ktorú vytvoril. Áno, bolo to trpké, veľmi smutné a priam depresívne, no na druhej to sršalo nádherným priateľstvom a humornými situáciami. Zvláštne spojenie. Nachádzali sa tam veľké emocionálne výkyvy a ja len teraz zisťujem, ako ma to vyčerpalo. Neľutujem to však. Som síce vnútorne roztrhaná na franforce, ale ďakujem za tieto pocity. Som vďačná za ďalší poklad v mojej knižnici.
Ferland je hviezdna obloha, a keď sa jemný vánok z východu preženie po hladine a more sa zaleskne ako tmavý drahokam, Ferland je živé zrkadlo odrážajúce belostné svetlo mesiaca.
(str. 23)
Autor sa k čitateľovi nespráva pekne. Vystavuje ho permanentným šokom. Jeho príbeh je ako more: pokojné, no vzápätí nebezpečné, dynamické, rýchlo sa meniace a neustále pulzujúce. Myslíme si, že vlny sú neškodné, nemôžu nám ublížiť. Až sme znenazdajky na dne a bojujeme o každý nádych, každé vynorenie. City nás v tejto knihe mučia, dlávia a sťahujú človeka nadol ako prúd. Vynorenie predstavuje humor, ktorý je v tomto diele nečakaný, no potrebujeme ho ako soľ, pretože ledva dýchame. Snažíme sa o to, aby sme sa vynorili nad hladinu, no opäť smerujeme do strašných hlbín beznádeje a smútku. Denis sa zahráva s našimi úbohými emóciami. Bola som v strehu, čo sa udeje ďalej. Mala som na to dôvody. Predpokladala som spisovateľove plány, ale aj tak ma situácie zasiahli celou silou. Nedá sa pripraviť na to, čo sa odohrá v deji.
Od začiatku ma upútalo, že celý text je nádherne poetický (minimum priamej reči, iba rozprávanie, ktoré dávalo priestor mnohým básnickým prostriedkom). Má ho na svedomí jeden z chlapcov, ktorý balansuje medzi detskou naivitou (uvedomujúc si ťažobu života) a básnickou genialitou. Aj táto kombinácia je taká zvláštna, až je prekrásna. Môžete ju cítiť všade. Jej prítomnosť je očividná. Očarilo ma to. Sústredila som sa na všetko, čo mi mohol príbeh ponúknuť, a musím skonštatovať, že je úžasne vybudovaný. Je tragický, čarovný, vtipný, jeho forma je nezabudnuteľná. Raz som plakala, raz som sa smiala a potom znova plakala. Bolo to nezastaviteľné. Ocitla som sa v kolotoči protichodných pocitov, z ktorého nebolo úniku. Dielo ma uväznilo vo svojej nálade a nechcelo pustiť, až kým som neprečítala poslednú stránku.
Hnev, to bolo ozaj niečo. Dalo sa ním kŕmiť. Bolo to lepšie než nič. Jeden dôvod, prečo zostať nažive.
Lucove slzy vyschli a on sa mechanicky knísal, zatiaľ čo sa zlodejské more potmehúdsky ligotalo, akoby sa nič nestalo. Luc sa vyčerpaný schúlil na úbočie duny. Zakryl som ho svetrom a usadil sa k nemu, aby som na neho dával pozor.
(str. 170)
Zbožňujem tento príbeh, toto spojenie nespojiteľného. Je očarujúci, aj keď zničujúci. Chlapec, ktorý patril moru je zas jedna výnimočná kniha, ktorú by si mal prečítať čo najväčší počet čitateľov. Priznávam ale, že sa všetkým nemusí páčiť štýl, akým je dielo napísané. Prosím, pozrite si aspoň ukážku na Albatrose. Možno sa tým vyhnete zlému rozhodnutiu. Táto novinka je tak špecificky napísaná, že sa netrafí do vkusu každému. Nie každý má rád takúto zložitosť kníh. Na to treba brať ohľad. Ak však milujete niečo iné, zaujímavé, zvláštne, temné, tak toto je stvorené pre vás. Ja viem, že si to potrebujete prečítať a nič by vás nemalo odradiť.
(str. 23)
Autor sa k čitateľovi nespráva pekne. Vystavuje ho permanentným šokom. Jeho príbeh je ako more: pokojné, no vzápätí nebezpečné, dynamické, rýchlo sa meniace a neustále pulzujúce. Myslíme si, že vlny sú neškodné, nemôžu nám ublížiť. Až sme znenazdajky na dne a bojujeme o každý nádych, každé vynorenie. City nás v tejto knihe mučia, dlávia a sťahujú človeka nadol ako prúd. Vynorenie predstavuje humor, ktorý je v tomto diele nečakaný, no potrebujeme ho ako soľ, pretože ledva dýchame. Snažíme sa o to, aby sme sa vynorili nad hladinu, no opäť smerujeme do strašných hlbín beznádeje a smútku. Denis sa zahráva s našimi úbohými emóciami. Bola som v strehu, čo sa udeje ďalej. Mala som na to dôvody. Predpokladala som spisovateľove plány, ale aj tak ma situácie zasiahli celou silou. Nedá sa pripraviť na to, čo sa odohrá v deji.
Od začiatku ma upútalo, že celý text je nádherne poetický (minimum priamej reči, iba rozprávanie, ktoré dávalo priestor mnohým básnickým prostriedkom). Má ho na svedomí jeden z chlapcov, ktorý balansuje medzi detskou naivitou (uvedomujúc si ťažobu života) a básnickou genialitou. Aj táto kombinácia je taká zvláštna, až je prekrásna. Môžete ju cítiť všade. Jej prítomnosť je očividná. Očarilo ma to. Sústredila som sa na všetko, čo mi mohol príbeh ponúknuť, a musím skonštatovať, že je úžasne vybudovaný. Je tragický, čarovný, vtipný, jeho forma je nezabudnuteľná. Raz som plakala, raz som sa smiala a potom znova plakala. Bolo to nezastaviteľné. Ocitla som sa v kolotoči protichodných pocitov, z ktorého nebolo úniku. Dielo ma uväznilo vo svojej nálade a nechcelo pustiť, až kým som neprečítala poslednú stránku.
Hnev, to bolo ozaj niečo. Dalo sa ním kŕmiť. Bolo to lepšie než nič. Jeden dôvod, prečo zostať nažive.
Lucove slzy vyschli a on sa mechanicky knísal, zatiaľ čo sa zlodejské more potmehúdsky ligotalo, akoby sa nič nestalo. Luc sa vyčerpaný schúlil na úbočie duny. Zakryl som ho svetrom a usadil sa k nemu, aby som na neho dával pozor.
(str. 170)
Zbožňujem tento príbeh, toto spojenie nespojiteľného. Je očarujúci, aj keď zničujúci. Chlapec, ktorý patril moru je zas jedna výnimočná kniha, ktorú by si mal prečítať čo najväčší počet čitateľov. Priznávam ale, že sa všetkým nemusí páčiť štýl, akým je dielo napísané. Prosím, pozrite si aspoň ukážku na Albatrose. Možno sa tým vyhnete zlému rozhodnutiu. Táto novinka je tak špecificky napísaná, že sa netrafí do vkusu každému. Nie každý má rád takúto zložitosť kníh. Na to treba brať ohľad. Ak však milujete niečo iné, zaujímavé, zvláštne, temné, tak toto je stvorené pre vás. Ja viem, že si to potrebujete prečítať a nič by vás nemalo odradiť.
Hodnotenie: 5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.
Chystám sa na túto knihu a veľmi sa teším, keďže poetické knihy mam čo raz radšej :3 A okrem toho tá kniha po grafickej strane je naozaj nádherná :)
OdpovedaťOdstrániťPrajem príjemné čítanie. :)
Odstrániť