Dve rozdielne sestry a jedna „úžasná“ dovolenka v Škandinávii, ktorá zmení ich pohľad na isté situácie a pomôže im pochopiť, o čo vlastne v živote ide.Alice je prepracovaná matka, ktorá nie je spokojná s tým, kam sa uberajú jej kroky. Naopak jej sestra Melissa má prácu, ktorú zbožňuje a nič jej nechýba. Srší radosťou. Ale nie je to len klam? Ich spoločný výlet odkryje to, čoho sa obe najviac báli. Buď ich to zblíži, alebo ešte viac rozdelí a rozbije vzťahy.
Keď sa povie slovo „dovolenka“, každý si predstaví pláž, more, no hlavne oddych. Nie to, že sa bude týždeň hrať na Vikinga v bojových podmienkach a že sa bude musieť naučiť prežiť len s tým, čo mu ponúka príroda. No vitajte v hre na Vikingov.
Kniha začala veľmi sľubne. Smiala som sa. Takýto humor mi vyhovoval. Nebol hlúpy, silený, prosto len plynul a ja som sa náramne tešila. Bolo to šialené, no úplne sa mi to trafilo do vkusu. Takto som si to predstavovala. Toto myslím pod spojením „dobré dielo na relax“. Po pár stránkach som však začala cítiť niečo v pozadí príbehu. Niečo, čo si kliesnilo cestu do jeho stredu. Nevyčarilo mi to úsmev na tvári. Priala som si, aby sa mi to iba zdalo, alebo to zostalo tam, kde to je. Na okraji. Chcela som si čítanie užiť, no rýchlo som zistila, že moje prosby nebude spisovateľka počúvať. Hra na Vikingov bola prevažne humorná, tak som sa to rozhodla neriešiť. Zatiaľ. Čo z toho ale postupom času vzniklo?
Asi by som mala povedať, že Melissu by som si nevybrala za sestru ani pri jadrovom výbuchu. Ani ona mňa, keď už sme pritom. Ale podľa všetkého „v pôrodnici nedošlo k zámene detí“ a nikoho tajne neadoptovali. (Overovala si to, keď mala dvanásť rokov.) A tak musíme spolu vydržať.
(str. 43)
Ignorovala som všetky aspekty, ktoré ma rušili (dokým sa dalo), aby som si mohla túto novinku vychutnať. Prvý: Dej rozpráva o dobrodružstve štyroch žien. Len štyroch! Potom sa objavili v dejovej línií aj iní ľudia, ale tí neboli v tom stredisku, kde sa učilo, ako byť Vikingom. Očakávala som davy. Niečo na spôsob reality šou o prežití, aby sa mohli osoby vzájomne ovplyvňovať. Aby mohlo vznikať viac vtipných situácií. Viem, že autorka zrejme chcela venovať každej postave nezvyčajnú pozornosť, no ja som to považovala za nedostatok snahy vytvárať ďalšie situácie a budovať nových protagonistov od základov. Priznávam, že to netreba preháňať, pretože ani pre čitateľa nie je ľahké sústrediť sa na toľko osôb, ale tu ich bolo podľa mňa málo. Druhý problém nastal, keď som zistila, že jedna zo sestier – Alice – je veľmi otravná. Hádajte, z čieho pohľadu bol vyrozprávaný celý príbeh? Áno, pre mňa to bolo utrpenie. Bola upätá, nevedela sa zabávať. Zároveň bola však vtipná (možno nie, ale ja som ju nemala v láske, takže som sa dokázala zasmiať, keď uvažovala o hlúpostiach). Tento fakt mi ničil moje zlé pocity z tejto postavy. Aspoň čiastočne. Stále som dúfala, že ma kniha úplne nesklame, lebo bola skutočne humorná a to som momentálne potrebovala - neriešiť ťažké veci. Žiaľ, nesplnilo sa mi to. Tak ako v živote, aj v tomto diele sa do popredia napokon prebojovali smutné emócie a situácie. Najprv som si povedala, že sa na to nemôžem sťažovať, ale hneď som si uvedomila, že humorné knihy sa dajú napísať aj inak. Z toho mi teda vyplynulo, že humor tu bol preto, aby možno nalákal čitateľa a potom zmizol, aby sa mohla realizovať prvotná myšlienka autorky. Celkovo sa tým zmenila atmosféra príbehu.
...Tricia poznamenala, že náš vodca je preč dosť dlho.
Keďže iba Melissa mala hodinky, vyhlásila, že by sme mu mali dať ešte päť minút. („Nemôžete urýchliť sranie,“ mierne upravila slávny refrén Diany Ross.)
Magnus bol ľahostajný k vonkajším tlakom na svoje vnútornosti a nevrátil sa ani po piatich minútach.
(str. 140)
Do polovice Hry na Vikingov som sa bavila. Situácie, ktoré sa vyskytovali v deji, boli vtipné, no od určitého momentu išlo všetko dolu vodou. Začala som si viac uvedomovať skutočnosti, ktoré mi prekážali, a humor sa tiež vytratil. Nedokázala som pochopiť, ako sa to mohlo tak náhle otočiť. Akoby som čítala dve odlišné knihy. Akoby to písali dvaja spisovatelia. Nevedela som, čo sa stalo. Z diela mám zmiešané pocity. Chcem povedať, aké bolo úžasné, ale v ten istý moment sa potrebujem sťažovať na všetky veci, ktoré ma privádzali do šialenstva. Nerozumiem tomu.
(str. 43)
Ignorovala som všetky aspekty, ktoré ma rušili (dokým sa dalo), aby som si mohla túto novinku vychutnať. Prvý: Dej rozpráva o dobrodružstve štyroch žien. Len štyroch! Potom sa objavili v dejovej línií aj iní ľudia, ale tí neboli v tom stredisku, kde sa učilo, ako byť Vikingom. Očakávala som davy. Niečo na spôsob reality šou o prežití, aby sa mohli osoby vzájomne ovplyvňovať. Aby mohlo vznikať viac vtipných situácií. Viem, že autorka zrejme chcela venovať každej postave nezvyčajnú pozornosť, no ja som to považovala za nedostatok snahy vytvárať ďalšie situácie a budovať nových protagonistov od základov. Priznávam, že to netreba preháňať, pretože ani pre čitateľa nie je ľahké sústrediť sa na toľko osôb, ale tu ich bolo podľa mňa málo. Druhý problém nastal, keď som zistila, že jedna zo sestier – Alice – je veľmi otravná. Hádajte, z čieho pohľadu bol vyrozprávaný celý príbeh? Áno, pre mňa to bolo utrpenie. Bola upätá, nevedela sa zabávať. Zároveň bola však vtipná (možno nie, ale ja som ju nemala v láske, takže som sa dokázala zasmiať, keď uvažovala o hlúpostiach). Tento fakt mi ničil moje zlé pocity z tejto postavy. Aspoň čiastočne. Stále som dúfala, že ma kniha úplne nesklame, lebo bola skutočne humorná a to som momentálne potrebovala - neriešiť ťažké veci. Žiaľ, nesplnilo sa mi to. Tak ako v živote, aj v tomto diele sa do popredia napokon prebojovali smutné emócie a situácie. Najprv som si povedala, že sa na to nemôžem sťažovať, ale hneď som si uvedomila, že humorné knihy sa dajú napísať aj inak. Z toho mi teda vyplynulo, že humor tu bol preto, aby možno nalákal čitateľa a potom zmizol, aby sa mohla realizovať prvotná myšlienka autorky. Celkovo sa tým zmenila atmosféra príbehu.
...Tricia poznamenala, že náš vodca je preč dosť dlho.
Keďže iba Melissa mala hodinky, vyhlásila, že by sme mu mali dať ešte päť minút. („Nemôžete urýchliť sranie,“ mierne upravila slávny refrén Diany Ross.)
Magnus bol ľahostajný k vonkajším tlakom na svoje vnútornosti a nevrátil sa ani po piatich minútach.
(str. 140)
Do polovice Hry na Vikingov som sa bavila. Situácie, ktoré sa vyskytovali v deji, boli vtipné, no od určitého momentu išlo všetko dolu vodou. Začala som si viac uvedomovať skutočnosti, ktoré mi prekážali, a humor sa tiež vytratil. Nedokázala som pochopiť, ako sa to mohlo tak náhle otočiť. Akoby som čítala dve odlišné knihy. Akoby to písali dvaja spisovatelia. Nevedela som, čo sa stalo. Z diela mám zmiešané pocity. Chcem povedať, aké bolo úžasné, ale v ten istý moment sa potrebujem sťažovať na všetky veci, ktoré ma privádzali do šialenstva. Nerozumiem tomu.
Hodnotenie: 2,5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly