Marek Boško touto knihou len potvrdzuje, že humor je jeho doménou. Čitateľ sa permanentne smeje. Je to dokonalé dielo na relax, ale nielen na oddych. Ako aj v Mužovi z domu naproti, čo mi prešiel cez rozum, aj tu autor brilantne pracuje s realitou a fikciou.Španielska zoo sa teda vyznamenala. Pri zabezpečovaní ďalšieho potomstva vzácneho nosorožca sa niečo príšerne pokazilo. Hrozí zánik druhu. To sa nesmie stať!
Riaditeľ zoologickej záhrady sa podujme na dobrodružnú cestu do KĽDR, aby sa pokúsil o záchranu toho, čo sa ešte zachrániť dá. Ale viete, v každej krajine sú isté pravidlá, ktoré by človek nemal porušiť, a o tejto konkrétnej to platí dvojnásobne. Nikdy netušíte, čo sa vám môže vypomstiť.
Zabezpečiť pokračovanie rodu tohto zvieraťa je však dôležitejšie ako nejaký strach. Odhodlanie hlavného hrdinu zabezpečuje, že sa dostane do nezvyčajných situácií. No to nevie, že je mu v pätách mafia.
Nedávno som mala veľa práce a bola som už psychicky vyčerpaná. Ani čítať som nestíhala. Tretiu spisovateľovu knihu som zaregistrovala, ju som práve potrebovala na odreagovanie, ale nemala som na nič čas a vedela som, že recenziu by som nedokázala napísať v termíne. A zrazu sa mi ozval samotný autor. Veľmi som sa potešila, ale zároveň som mala strach, ako príbeh zrecenzujem, aby som nevyzradila to, čo by som nemala. Oficiálna anotácia je zlepenec všetkého a mám pocit, že väčšinu z vás odradí. No dobre, ani môj obsah diela hore nie je nijaká sláva, ale príbeh je čudo a inak sa ani opísať nedá. Viete, v čom som sa ale utvrdila? Pri Marekovi platí toto: čím väčšia hlúposť to je, tým sa to lepšie číta. Je to úchvatné.
Nedávno som mala veľa práce a bola som už psychicky vyčerpaná. Ani čítať som nestíhala. Tretiu spisovateľovu knihu som zaregistrovala, ju som práve potrebovala na odreagovanie, ale nemala som na nič čas a vedela som, že recenziu by som nedokázala napísať v termíne. A zrazu sa mi ozval samotný autor. Veľmi som sa potešila, ale zároveň som mala strach, ako príbeh zrecenzujem, aby som nevyzradila to, čo by som nemala. Oficiálna anotácia je zlepenec všetkého a mám pocit, že väčšinu z vás odradí. No dobre, ani môj obsah diela hore nie je nijaká sláva, ale príbeh je čudo a inak sa ani opísať nedá. Viete, v čom som sa ale utvrdila? Pri Marekovi platí toto: čím väčšia hlúposť to je, tým sa to lepšie číta. Je to úchvatné.
„Ktovie, čo sa jej preháňa v tej veľkej makovici?“ uvažoval Escobedo nahlas.
Nech to už bolo čokoľvek, nadmernú mozgovú aktivitu si to určite nevyžadovalo. Beyonce rozhodne nevyzerala na to, že by sa snažila vyriešiť Riemanovu hypotézu a nezdalo sa ani, že by jej robil starosti blížiaci sa zánik vlastného druhu.
„Keby tak vedela,“ vykladal riaditeľ zoo, „že zostane na ocot.“
(str. 90)
Postavy mali veľký priestor na realizáciu. Autor nedržal na uzde svoju predstavivosť a servíroval nám jednu hlúposť za druhou. Niektoré časti deja boli skutočné, dobre a trefne umiestnené – a hlavne s rozumom -, no toto delenie na realitu a fikciu v texte úplne zaniklo a čitateľ sa dokáže sústrediť len na to, že je to jedno veľké bláznovstvo, ktoré rastie do obludných rozmerov. Myslela som si, že Muž z domu naproti, čo mi prešiel cez rozum je šialenstvo, ktoré neprekoná ani sám autor, ale mýlila som sa. Chvalabohu. Spisovateľovi nedošiel dych ani nepoľavil. Veľmi som sa bála, že touto knihou môže svoju latku jedine podliezť. Som šťastná, že to tak neskončilo. Vydýchla som si. Jednému z mojich obľúbených autorov ide stále karta.
Zas som sa smiala až tak, že ma bolelo brucho, a môj smiech počuli možno aj susedia. Dielo je také strelené, až je brilantné. Marekov zmysel pre humor je nezameniteľný. Príbeh je komický od začiatku po koniec. Vtipné situácie neprestávajú. Sú v deji ustavične. Ak nás chce spisovateľ zabiť smiechom, darí sa mu to veľmi úspešne. Len tak ďalej. V tejto príšernej dobe, v ktorej žijeme, je to ako balzam na dušu. Nepreháňam. Aspoň ja to tak vnímam.
Ťažko odhadnúť, čo si myslí dvojtonové zviera, keď sa prebudí a vidí, že sa mu niekto vŕta v nose, určite však nič príjemné. Ak navyše zistí, že votrelec je veľkosťou bližšie ku kolibríkovi ako ku slonovi, rozhodne ho skôr pochytí neovládateľná zúrivosť ako strach.
(str. 193)
Vopred vás musím varovať, že sa môže stať, že nie všetky postavy sa vám budú páčiť. No môj názor je ten, že je to v konečnom dôsledku jedno, pretože autor pripravil také zamotané situácie, ktoré otrasú celou štruktúrou príbehu. Aj nesympatických knižných hrdinov budete po čase tolerovať, lebo so sebou prinesú napínavé a aj zábavné okamihy. Ja sa nemôžem na nič sťažovať. Všetko je tak, ako má byť. Z diela by som už teraz nevyčiarkla ani jednu osobu. Každý tam mal svoju úlohu.
Nech to už bolo čokoľvek, nadmernú mozgovú aktivitu si to určite nevyžadovalo. Beyonce rozhodne nevyzerala na to, že by sa snažila vyriešiť Riemanovu hypotézu a nezdalo sa ani, že by jej robil starosti blížiaci sa zánik vlastného druhu.
„Keby tak vedela,“ vykladal riaditeľ zoo, „že zostane na ocot.“
(str. 90)
Postavy mali veľký priestor na realizáciu. Autor nedržal na uzde svoju predstavivosť a servíroval nám jednu hlúposť za druhou. Niektoré časti deja boli skutočné, dobre a trefne umiestnené – a hlavne s rozumom -, no toto delenie na realitu a fikciu v texte úplne zaniklo a čitateľ sa dokáže sústrediť len na to, že je to jedno veľké bláznovstvo, ktoré rastie do obludných rozmerov. Myslela som si, že Muž z domu naproti, čo mi prešiel cez rozum je šialenstvo, ktoré neprekoná ani sám autor, ale mýlila som sa. Chvalabohu. Spisovateľovi nedošiel dych ani nepoľavil. Veľmi som sa bála, že touto knihou môže svoju latku jedine podliezť. Som šťastná, že to tak neskončilo. Vydýchla som si. Jednému z mojich obľúbených autorov ide stále karta.
Zas som sa smiala až tak, že ma bolelo brucho, a môj smiech počuli možno aj susedia. Dielo je také strelené, až je brilantné. Marekov zmysel pre humor je nezameniteľný. Príbeh je komický od začiatku po koniec. Vtipné situácie neprestávajú. Sú v deji ustavične. Ak nás chce spisovateľ zabiť smiechom, darí sa mu to veľmi úspešne. Len tak ďalej. V tejto príšernej dobe, v ktorej žijeme, je to ako balzam na dušu. Nepreháňam. Aspoň ja to tak vnímam.
Ťažko odhadnúť, čo si myslí dvojtonové zviera, keď sa prebudí a vidí, že sa mu niekto vŕta v nose, určite však nič príjemné. Ak navyše zistí, že votrelec je veľkosťou bližšie ku kolibríkovi ako ku slonovi, rozhodne ho skôr pochytí neovládateľná zúrivosť ako strach.
(str. 193)
Vopred vás musím varovať, že sa môže stať, že nie všetky postavy sa vám budú páčiť. No môj názor je ten, že je to v konečnom dôsledku jedno, pretože autor pripravil také zamotané situácie, ktoré otrasú celou štruktúrou príbehu. Aj nesympatických knižných hrdinov budete po čase tolerovať, lebo so sebou prinesú napínavé a aj zábavné okamihy. Ja sa nemôžem na nič sťažovať. Všetko je tak, ako má byť. Z diela by som už teraz nevyčiarkla ani jednu osobu. Každý tam mal svoju úlohu.
Vedela som, čo môžem od spisovateľa očakávať, a som rada, že ma nesklamal a udržuje si kvalitu. Písanie vtipných kníh mu neskutočne ide. Asi sa v tom našiel. Dúfam, že v tomto žánri zostane a nevyčerpá svoje nápady. Som zvedavá, akú hlúposť vymyslí nabudúce. Pri ňom človek nikdy nevie. Dokázal to aj touto novinkou. Keď som si myslela, že väčšie šialenstvo ako jeho predchádzajúcu knihu už čítať nemôžem, presvedčil ma o opaku. Čítanie som si vychutnala. On je oživením môjho knižného jedálneho lístka. Pri jeho knihách relaxujem. Nie sú hlúpe, to teda nie. V ich deji je použitý inteligentný humor, ktorý mi vyhovuje.
Kniha, ktorá stojí za pozornosť, a je rovnako vtipná ako táto:
Hodnotenie: 5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku z celého srdca ďakujem autorovi.
Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo na Bux.sk.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly