Marek už nemá žiadne záväzky, takže keď mu príde list z advokátskej kancelárie a právnička tvrdí, že zdedil od deda nehnuteľnosti, rozhodne sa presťahovať.
No zvyknúť si na dedinu, keď ste z mesta nebude až také jednoduché. Na duševnej pohode mu nepridáva ani starý sused, ktorého majú všetci za blázna. Vravia o ňom, že si vymýšľa príbehy a nový obyvateľ sa o tom rýchlo presvedčí.
Je možné, aby chcel starček urobiť dieru do sveta – zažiariť vo veľkých filmoch - a čiastočne sa mu to podarilo? Alebo sa zaplietol s CIA?
V knihe sa nachádzajú nečakané zvraty, ktoré vám môžu pripomenúť Storočného starčeka a Forresta Gumpa. Nič nie je také, ako sa môže na prvý pohľad javiť. Všetko sa mení od začiatku rozprávania a vy si ani nedokážete predstaviť, aké obludné rozmery to napokon naberie.
Raz za čas si pozriem Martinus – konkrétne to, čo sa chystá. Som za to rada, pretože inak by som o tejto knihe vôbec nevedela. Mala takú šialenú anotáciu, že som si ju musela prečítať. Neľutujem. Potrebovala som takýto relax. Smiala som sa stále a záchvaty smiechu prichádzali pravidelne.
No zvyknúť si na dedinu, keď ste z mesta nebude až také jednoduché. Na duševnej pohode mu nepridáva ani starý sused, ktorého majú všetci za blázna. Vravia o ňom, že si vymýšľa príbehy a nový obyvateľ sa o tom rýchlo presvedčí.
Je možné, aby chcel starček urobiť dieru do sveta – zažiariť vo veľkých filmoch - a čiastočne sa mu to podarilo? Alebo sa zaplietol s CIA?
V knihe sa nachádzajú nečakané zvraty, ktoré vám môžu pripomenúť Storočného starčeka a Forresta Gumpa. Nič nie je také, ako sa môže na prvý pohľad javiť. Všetko sa mení od začiatku rozprávania a vy si ani nedokážete predstaviť, aké obludné rozmery to napokon naberie.
Raz za čas si pozriem Martinus – konkrétne to, čo sa chystá. Som za to rada, pretože inak by som o tejto knihe vôbec nevedela. Mala takú šialenú anotáciu, že som si ju musela prečítať. Neľutujem. Potrebovala som takýto relax. Smiala som sa stále a záchvaty smiechu prichádzali pravidelne.
Celé to bol jeden veľký nonsens, no s historickým pozadím, takže aj ja som rozmýšľala, čo by z toho mohlo byť pravdivé. Ten pocit sa umocnil vtedy, keď som si prečítala, že niektoré situácie sú v pozmenenej forme reálne. Začala som viac premýšľať. Uvedomujem si, že niektoré fázy príbehu sú úplné výmysly, ale nedokážem určiť, čo by mohla byť pravda. Len život na vidieku? Autor si zaslúži moje uznanie, pretože ma dokonale zmiatol.
Drogéria v dedine nie je. Osviežovače však v obmedzenej ponuke majú aj v miestnej Jednote. Kupujem tri spreje s vôňou ruže a dva hneď kompletne vyprázdňujem. To sa zakrátko ukáže ako veľká chyba. Buď som mal predtým pozatvárať všetky okná a dvere, alebo kúpiť inú arómu. Sladká vôňa ruže je totiž taká intenzívna, že mi do domu nalietali hádam všetky včely a osy z dediny. Teraz sedím na podstienke, vyťahujem si z obočia žihadlo a búcham si hlavou do dlaní, že som nezobral vôňu morský vánok.
(str. 56)
Dielo som si veľmi obľúbila. Bolo pekné, miestami smutné a v niektorých aspektoch reálne. Ja bývam na dedine, takže viem, ako sa ľudia správajú a hlavne, keď sa niekto prisťahuje. Atmosféru tohto prostredia zachytil nefalšovane – každá dedina má svojho „obecného čudáka“, takže to tam perfektne sadlo. Postavy vykreslil s ich typickými charaktermi. Nik ho nemôže obviniť, že hrdinovia jeho knihy nie sú autentickí.
„Alebo ti mám dať helmu?“
„Načo helmu?“
„Ty ma vôbec nepočúvaš, Lojka,“ rozrazil náhle Wilkins vráta a niečo kovové mi vtisol do rúk. „Vravím, že keď sa zohneš, ten baran na teba zaútočí.“
Než som sa spamätal, zase tie dvere rýchlo zatvoril. Pozrel som sa, čo mi to vlastne ten starý naničhodník dal. Nožnice na strihanie vlny. Vravím si, načo, všetky ovce sú čerstvo ostrihané. Vlastne okrem jednej, doriti. Skoro som pritom zistení zamdlel. Keď Apolo zbadal nožnice prestal prežúvať. Vtedy som pochopil, ako sa asi cíti červené súkno v aréne koridy.
(str. 66)
Neviem, či ma pochopíte, keď vám budem tvrdiť, že humor sa stupňoval. Nebol tam stále? Začiatok bol „suchý“? Ani jedno, ani druhé. Od prvej stránky je táto novinka nabitá humornými momentmi, ale intenzita stúpa – podotýkam, uvoľnene a nenásilne. Čitateľ si iba uvedomí, že sa smeje viac a viac. Je trefný, dobre načasovaný.... prosto, spisovateľ s ním vie skvelo pracovať, aby ten, kto to číta, nemal pocit, že sa snaží byť prehnane vtipný.
Síce netuším, čo by som knihe vytkla – verte mi, snažila som sa vyňuchať nejakú chybičku -, ale viem, čo môžem pochváliť – všetko. Od vytvorenia zaujímavého príbehu s unikátnym rozuzlením, reálnych postáv, historických faktov, ktoré autor účelovo použil, aby to zapadlo na svoje miesto až po nával takého humoru, že vás zmetie ako prívalová vlna. Úprimne priznávam, že som nečakala, že kniha bude taká dobrá a neskutočne premyslená. Viac vám nemôžem prezradiť. Nech ste aj vy prekvapení, čo sa vám ocitlo v rukách.
Drogéria v dedine nie je. Osviežovače však v obmedzenej ponuke majú aj v miestnej Jednote. Kupujem tri spreje s vôňou ruže a dva hneď kompletne vyprázdňujem. To sa zakrátko ukáže ako veľká chyba. Buď som mal predtým pozatvárať všetky okná a dvere, alebo kúpiť inú arómu. Sladká vôňa ruže je totiž taká intenzívna, že mi do domu nalietali hádam všetky včely a osy z dediny. Teraz sedím na podstienke, vyťahujem si z obočia žihadlo a búcham si hlavou do dlaní, že som nezobral vôňu morský vánok.
(str. 56)
Dielo som si veľmi obľúbila. Bolo pekné, miestami smutné a v niektorých aspektoch reálne. Ja bývam na dedine, takže viem, ako sa ľudia správajú a hlavne, keď sa niekto prisťahuje. Atmosféru tohto prostredia zachytil nefalšovane – každá dedina má svojho „obecného čudáka“, takže to tam perfektne sadlo. Postavy vykreslil s ich typickými charaktermi. Nik ho nemôže obviniť, že hrdinovia jeho knihy nie sú autentickí.
„Alebo ti mám dať helmu?“
„Načo helmu?“
„Ty ma vôbec nepočúvaš, Lojka,“ rozrazil náhle Wilkins vráta a niečo kovové mi vtisol do rúk. „Vravím, že keď sa zohneš, ten baran na teba zaútočí.“
Než som sa spamätal, zase tie dvere rýchlo zatvoril. Pozrel som sa, čo mi to vlastne ten starý naničhodník dal. Nožnice na strihanie vlny. Vravím si, načo, všetky ovce sú čerstvo ostrihané. Vlastne okrem jednej, doriti. Skoro som pritom zistení zamdlel. Keď Apolo zbadal nožnice prestal prežúvať. Vtedy som pochopil, ako sa asi cíti červené súkno v aréne koridy.
(str. 66)
Neviem, či ma pochopíte, keď vám budem tvrdiť, že humor sa stupňoval. Nebol tam stále? Začiatok bol „suchý“? Ani jedno, ani druhé. Od prvej stránky je táto novinka nabitá humornými momentmi, ale intenzita stúpa – podotýkam, uvoľnene a nenásilne. Čitateľ si iba uvedomí, že sa smeje viac a viac. Je trefný, dobre načasovaný.... prosto, spisovateľ s ním vie skvelo pracovať, aby ten, kto to číta, nemal pocit, že sa snaží byť prehnane vtipný.
Síce netuším, čo by som knihe vytkla – verte mi, snažila som sa vyňuchať nejakú chybičku -, ale viem, čo môžem pochváliť – všetko. Od vytvorenia zaujímavého príbehu s unikátnym rozuzlením, reálnych postáv, historických faktov, ktoré autor účelovo použil, aby to zapadlo na svoje miesto až po nával takého humoru, že vás zmetie ako prívalová vlna. Úprimne priznávam, že som nečakala, že kniha bude taká dobrá a neskutočne premyslená. Viac vám nemôžem prezradiť. Nech ste aj vy prekvapení, čo sa vám ocitlo v rukách.
Hodnotenie: 5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu BESTSELER a za sprostredkovanie spolupráce vďačím autorovi.
Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly