Truman Capote - Chladnokrvne

Dedinka Holcomb v Kansase bola plná priateľských ľudí. Všetci sa poznali navzájom a mali sa radi.
Preto bolo pre obyvateľov nepochopiteľné, že na tejto pôde sa odohrala štvornásobná vražda. Kto zabil farmára s rodinou? Aký na to mohol mať dôvod? Veď nikomu nikdy neublížili. Každý im bol priateľom.
 

No tragédia sa už stala a je potrebné nájsť vraha. Ako sa neskôr zistilo, nebol jeden, ale boli až dvaja. Prečo sa rozhodli niekoho pripraviť o život?
Capote majstrovsky predkladá skutočnosti, aby nám mohol ukázať, ako odlišne sa na ne môžeme pozerať. Všetko sa dozvedáme postupne.

Oficiálna anotácia ma veľmi nalákala. Chcela som sa dozvedieť, aký motív mali títo ľudia, lebo na obálke knihy je viditeľne napísané: „Konali bez motívu.“ Všetko sa deje z nejakého dôvodu, takže som odmietala uveriť, že sa len tak, bez rozmýšľania, udiala táto hrôza. Nemalo to logiku. Áno, možno šialenci konajú bez príčiny. Bol to aj tento prípad? Boli to úplní psychopati? Potrebovala som odpovede.

„...Boli mŕtvi. Celá rodina. Dobrí, láskaví ľudia, ľudia, ktorých som osobne poznal – a všetci zavraždení. Ale človek tomu musel uveriť, lebo to tak naozaj bolo.“
(str. 79)

Spisovateľov štýl je úžasný. Z reportáže vytvoril akoby svoj román. Keby ste nevedeli, že všetko je krutá realita, boli by ste očarení stavbou „príbehu“ – prostredím, kde sa odohráva, „postavami“, ktoré v ňom vystupujú, zápletkou. Povedali by ste si, že lepšiu detektívku ste ešte nikdy nečítali. Ale počkať, veď toto je reálny prípad vrážd. To mení celý pohľad na dielo. Aspoň mne. Na začiatku som si myslela, že sa budem cítiť tak, ako pri čítaní knihy Jeden z nás. Videla som tam určitú podobnosť v zachytávaní informácií a v ich interpretovaní čitateľom. Potom však nastal zlom alebo uvedomenie si skutočnosti, že...

...toto nie je vôbec to, čo som očakávala. Podľa mňa si Capote robil s dielom to, čo sa mu zachcelo a tým vytvoril príbeh plný emócií, ktorý ale zatienil všetky fakty. Pozeral sa na to skôr citovo ako faktograficky. Nabralo to pre mňa nový neočakávaný smer. Chvíľu som naozaj netušila, čo si mám myslieť. Sem-tam sa v texte objavil aj nejaký fakt, no mne sa zdala línia výpovedí ľudí, ktorí mali čo povedať o prípade, omnoho silnejšia. Čitateľ dokáže súcitiť, pretože sa dozvedá, ako sa ľudia na dedine správali pred touto katastrofou a po nej a zisťuje tiež, aký život mali vrahovia pred a po spáchaní tohto činu, no uniká mu vyriešenie prípadu. Ja som sa niekedy pýtala samej seba: To sa stalo kedy? Čo som si nevšimla? Strácala som líniu faktov a to sa mi prestávalo páčiť. Toto sa nemalo stať, ale musím priznať, že som sa v tom pekne brodila.

...toto doteraz mierumilovné spoločenstvo susedov a starých priateľov sa muselo zrazu vyrovnať s novou skúsenosťou: so vzájomnou nedôverou. Boli totiž presvedčení, že vrahom je niekto spomedzi nich...
(str. 101)
 

Reportáž je skutočne prepracovaná a je cítiť, že autor mal veľa práce so zbieraním informácií a svedectiev, no v konečnom dôsledku zvolil veľmi zvláštny spôsob spracovania. Bolo to pútavé a úžasne napísané, ale iba vtedy, ak by som si odmyslela charakter knihy. Myslím si, že som už prečítala toľko reportáži, že dokážem porovnávať. Keby ju vydavateľstvo umiestnilo do svojej edície 100%, nemám výhrady, pretože je to literatúra faktu s prvkami beletrie, ktoré tam bolo veľmi cítiť. Možnože to prebilo všetko ostatné a to ma mrzí. Dielo som si takto nepredstavovala a asi mi moje očakávania zničili reálne pocity z knihy a trochu ich pokrivili. Ak ste sa chystali čítať Chladnokrvne, tak by ste to nemali odkladať. Je naozaj brilantne spracované, ale ja som mala iné predstavy. Škoda.
 

Hodnotenie: 3/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Absynt.

Knihu si môžete kúpiť priamo na tejto stránke.