Ruth Wareová - Pozvanie

Všetko odštartovalo jedno pozvanie od starej kamarátky, s ktorou sa hlavná hrdinka Leonora už roky nevidela. So svojim životom je spokojná, aj keď ho trávi izolovane, preto vôbec netuší, prečo súhlasila, že príde na rozlúčku so slobodou, kde budú samí neznámi ľudia. Kniha by mohla mať pokojne podtitul: Dávajte si pozor! Aj jedno nepodstatné rozhodnutie vám môže obrátiť svet naruby!
Rozhodnutie môžete len ťažko zmeniť bez toho, aby sa na vás ľudia nepozerali ako na blázna, keď, nebodaj, zmeníte názor, takže Leonora musí voľky-nevoľky vycestovať. A kde sa bude konať tá rozlúčka so slobodou? V mohutnom sklenenom dome uprostred... ničoho! Divné miesto na konanie takejto udalosti. Všetci pozvaní sú z toho nervózni. Prostredie je skôr súce na horor, ako na „babskú akciu“ a hostia majú neutíchajúce tušenie, že sa niečo musí stať. Nebude to pekné...

Každý sme vo svojom živote zažili situácie, kedy sa nám niekde nechcelo ísť. Buď sme boli leniví, alebo nám intuícia šepkala, že keď sa tam zjavíme, nedopadne to dobre. Ak svoj vnútorný hlas, ktorý na nás neprestajne jačí, ignorujeme, tak sa môžu stať iba dve veci; neskutočne si akciu užijeme, možno na ňu budeme spomínať aj roky a nebudeme chápať, čoho sme sa toľko báli. Hlavná hrdinka nemala také šťastie, pretože ona patrí do tej druhej skupiny osôb, ktoré si môžu povedať, že boli hlúpe, ak neposlúchli hlas rozumu. Prečo tam Leonora chodila? Mala zostať doma a radšej neodchádzať zo svojej komfortnej zóny. Lenže keby človek vedel...

Čo by ste urobili vy, keby vám prišla pozvánka na rozlúčku so slobodou od niekdajšej najlepšej kamarátky? Asi by ste zostali zaskočení. A čo potom? Prijali by ste ju? Váhali by ste alebo by ste rýchlo odoslali kladnú odpoveď? Garantujem vám, že keď si prečítate toto dielo, budete sa nad svojimi rozhodnutiami zamýšľať viac.

„Babská jazda“ sa razom mení na záchranu o holý život a už sa nedá nič vrátiť späť. Postavy sú uväznené v dome – nie doslovne, no nikde nikoho, signál nie je, pevná linka je hluchá, všade navôkol len les... pustatina. Nik im nepomôže. Je to geniálne prostredie na tvorbu trileru a musím priznať, že ja som si atmosféru príbehu veľmi vychutnávala. Autorka vytvorilo niečo, z čoho až mrazilo. Do deja zahrnula aj sklenený dom – každý vás vidí, nemáte súkromie, takže ten, kto vám chce ublížiť, to môže pekne využiť. Pri opise prostredia a domu by ste sa mi krvi nedorezali, ale tieto veci neboli jediné, čo mi naháňalo strach.

Charaktery postáv boli zvláštne. Každý sme nejaký, no ja som mala pocit, že sa do jednej knihy nahrnuli všetci čudáci sveta a jedna psychopatka, ktorá nedokáže kontrolovať svoje správanie. Nebol to ten typ psychopata, ktorý sa dokáže dokonalo pretvarovať. Ona bola už od začiatku dejovej línie šibnutá a neskrývala to, no, ako to býva, nevedela to o sebe. S takým človekom by ste sa báli zostať v miestnosti aj niekoľko sekúnd, nieto ešte dní. Stále výbuchy zlosti iba akumulujú zlú energiu a to vôbec nepridá na pohode ďalším zúčastneným. V tomto prípade som sa utvrdila v tom, že som sa trilerov predsa len „neobjedla“. Knihu som prečítala za deň. Nemohla som sa od nej odtrhnúť. Aj keď sa stalo niečo, s čím som nerátala, ale potom som poznala súvislosti skôr, ako nám to spisovateľka objasnila, čítalo sa to neskutočne dobre. Dej bol predvídateľný, ale pri napísanom príbehu takýmto štýlom to vôbec neprekáža. Čitateľa drží pri diele tá zvláštna atmosféra, ktorá každou novou stránkou hustne a hustne, až pokým to všetko neexploduje a prípad nenaberie jasné kontúry, ktoré sú priam hrôzostrašné, ale ešte hrozivejšími sa javia v kombinácií so starým tajomstvom, ktoré Leonora nechce prezradiť.

Myslím, že v tejto recenzii som uviedla veľa dôvodov, prečo si Pozvanie prečítať, no rozhodnutie je len na vás. Rozhodnite sa správne!

Hodnotenie: 4/5