Voľné pokračovanie knihy Volání anděla. Aj tu sa stretávame s policajtkou Madeline, ktorá je zase na stope ďalšiemu prípadu. Tentoraz však nedobrovoľne.
Nájde si krásny byt v Paríži, ale nie je sama. Omylom sa prihodilo, že ten istý si tiež zhodou náhod prenajal americký spisovateľ. On potrebuje pokoj na písanie. Ona relax. Ani jednému sa toto želanie nesplní, keď vypátrajú tajomstvo daného miesta. Byt patril slávnemu maliarovi Seanovi Lorenzovi, ktorý zomrel a zanechal po sebe obrazy. Nikto nevie, kde sa nachádzajú. Obaja teda zostávajú spolu a snažia sa zistiť pravdu. Možno to na začiatku ani len netušia, no pohltí ich to celých. Musia spolupracovať.
No ako sme pri tomto francúzskom spisovateľovi zvyknutí, nepôjde len o to. Napísal pre nás príbeh, za ktorý sa nemusí hanbiť. Je to jeho rukopis v najčírejšej podobe. Zas sa s nami pohráva a my mu to tolerujeme, lebo Musso je Musso.
Zaskočilo ma, že sa nikde nepíše jeden podstatný fakt: toto je voľné pokračovanie knihy Volání anděla. Ale skalným fanúšikom (ako napríklad mne) je to jedno, pretože im to určite neuniklo, a ostatným čitateľom by to nemuselo až tak veľmi prekážať. Tie najdôležitejšie súvislosti nám boli objasnené. To len ja by som neprežila, ak by som si neprečítala predchádzajúci príbeh. Hneď na začiatku tejto novinky som však aj ja zistila, že mám dva veľké problémy. Prvý: Knihu prečítam rýchlo a budem netrpezlivo čakať na autorovo ďalšie majstrovstvo. Druhý: Už v úvode som vedela, že ten zdrap papiera, ktorý používam na zapísanie strán kvôli ukážkam, mi stačiť nebude. Viem, nemám v tom systém, no mne to vyhovuje. Teraz som sa v tom ale strácala a vôbec som nevedela, ktorý úryvok mám použiť, pretože všetky boli geniálne. Typický Musso. Je taký úžasný, že mám vždy dilemu, akú vetu do recenzie vopchať.
Nájde si krásny byt v Paríži, ale nie je sama. Omylom sa prihodilo, že ten istý si tiež zhodou náhod prenajal americký spisovateľ. On potrebuje pokoj na písanie. Ona relax. Ani jednému sa toto želanie nesplní, keď vypátrajú tajomstvo daného miesta. Byt patril slávnemu maliarovi Seanovi Lorenzovi, ktorý zomrel a zanechal po sebe obrazy. Nikto nevie, kde sa nachádzajú. Obaja teda zostávajú spolu a snažia sa zistiť pravdu. Možno to na začiatku ani len netušia, no pohltí ich to celých. Musia spolupracovať.
No ako sme pri tomto francúzskom spisovateľovi zvyknutí, nepôjde len o to. Napísal pre nás príbeh, za ktorý sa nemusí hanbiť. Je to jeho rukopis v najčírejšej podobe. Zas sa s nami pohráva a my mu to tolerujeme, lebo Musso je Musso.
Zaskočilo ma, že sa nikde nepíše jeden podstatný fakt: toto je voľné pokračovanie knihy Volání anděla. Ale skalným fanúšikom (ako napríklad mne) je to jedno, pretože im to určite neuniklo, a ostatným čitateľom by to nemuselo až tak veľmi prekážať. Tie najdôležitejšie súvislosti nám boli objasnené. To len ja by som neprežila, ak by som si neprečítala predchádzajúci príbeh. Hneď na začiatku tejto novinky som však aj ja zistila, že mám dva veľké problémy. Prvý: Knihu prečítam rýchlo a budem netrpezlivo čakať na autorovo ďalšie majstrovstvo. Druhý: Už v úvode som vedela, že ten zdrap papiera, ktorý používam na zapísanie strán kvôli ukážkam, mi stačiť nebude. Viem, nemám v tom systém, no mne to vyhovuje. Teraz som sa v tom ale strácala a vôbec som nevedela, ktorý úryvok mám použiť, pretože všetky boli geniálne. Typický Musso. Je taký úžasný, že mám vždy dilemu, akú vetu do recenzie vopchať.
Umění není pravda, ale lež, která nám umožňuje poznat pravdu.
Pablo Picasso
Nakoniec som sa rozhodla. Chcela som vám ukázať, že on svoj štýl nezmenil a dal nám to, čo sme túžili dostať. Pre tých, ktorí sa ešte so spisovateľom nezoznámili, to objasním. Na začiatku každej novej kapitoly je citát, ktorý vystihuje atmosféru, akou sa bude dej uberať. Napovie nám, o čom budú nasledovné stránky. Guillaume je v tomto (ale nie iba v tom) majster. Vždy nájde ten správny výrok. Či už známy, alebo neznámy. Je to brilantné. Teraz sa, pochopiteľne, rozhodol, že skoro všetky citáty budú späté s umením. Keď sa pozrieme na charakter príbehu, nemôžeme mu nič vyčítať, ba naopak. Musso všetko prispôsobil téme a my si knihu vychutnávame.
Byt v Paříži ma okúzlil. Nielen svojimi zvratmi, ale aj formou. Úvod je napísaný čarovne. Novátorsky. Čo by ste povedali, keby som napísala, že použil ty rozprávanie? Ešte ste o tom nepočuli? Pomenovanie som vymyslela teraz narýchlo ja, pretože iba takto sa dá popísať to, čo na tých stranách vystrájal. Určite potrebujete ukážku. Jednu prikladám zo strany 11:
Byt v Paříži ma okúzlil. Nielen svojimi zvratmi, ale aj formou. Úvod je napísaný čarovne. Novátorsky. Čo by ste povedali, keby som napísala, že použil ty rozprávanie? Ešte ste o tom nepočuli? Pomenovanie som vymyslela teraz narýchlo ja, pretože iba takto sa dá popísať to, čo na tých stranách vystrájal. Určite potrebujete ukážku. Jednu prikladám zo strany 11:
Na oslavu příchodu jara sis pořídila ty červené šatičky s bílými puntíky, které ti padly do oka už před čtrnácti dny. Máš radost, skoro se vznášiš. Čeká tě přijemný den, nejdřív půjdeš se svou nejlepší kamarádkou Jul na oběd, potom spolu zaskočíte na manikúru, určitě na nějakou výstavu v Chelsea a na závěr si večer zajdete do Brixtonu na koncert PJ Harveyové.
Poklidná plavba v bezpečných meandrech tvého pohodlného života.
Ale najednou si ho všimneš.
Tak čo na to hovoríte? Mňa to obralo o reč. Jedna veľká škoda je to, že takto nie je napísaná celá kniha, len kúsok. Naozaj by to bolo ešte zaujímavejšie, keby to dokázal udržať v tejto rovine. Verím, že by toho bol schopný, no z nejakého dôvodu to urobiť nechcel. Príbeh je, ako zvyčajne, rozdelený na pohľady. To nič. Aj tak je to geniálne. Z ďalšej geniality by som už asi odpadla. Možno nabudúce.
Pravda někdy může být otázkou pouhé vteřiny, zvlášť když jste se za ní vypravili takhle daleko. Jako vnuknutí. Jako ticho, které předchází cvaknutí spouště.
(str. 350)
(str. 350)
Po prečítaní tejto novinky som si potrebovala osviežiť pamäť a zistiť, čo som napísala o diele Volání anděla. Niečo mi vravelo, že sa mi páčilo menej, len som nevedela prečo. Moje slová jemnej kritiky mi zaraz dali dokonalý zmysel. Vtedy ma sklamali tieto skutočnosti: „Mala som pocit, že pri tomto konkrétnom príbehu sa Guillaume sústredil viac na zvraty a napätie, ako na logické uzavretie knihy. Áno, pochopila som, o čo tam išlo, no myslím si, že spisovateľ má väčšie zručnosti a so záverom sa mohol pohrať. Ja viem, že by to dokázal. Možno sa mu teraz nechcelo. Išiel maximálnou rýchlosťou skoro až do konca. Potom spomalil a došiel mu dych. To ma trošku mrzí.“ Vidíte? Keby som špehovala autora viac, dozvedela by som sa, že príbeh má voľné pokračovanie a tieto moje sťažnosti teda stratili všetku váhu. Už nemám prvej časti čo vytknúť. Pokračovanie som nutne potrebovala. Všetko sa ale teraz objasnilo a uzavrelo. Ja som spokojný čitateľ.
Stále nechápem, ako to Musso robí, že si dokáže ponechať kvalitu, na akú som zvyknutá, dokonca ju ešte o trochu zvýšiť. Tento autor je neskutočný. Zas sa s nami zahráva a nepoľavuje. Byt v Paříži skončí úplne niekde inde, kde začal, s odlišnou zápletkou, no dejová línia mapuje iba 5 dní. Päť dní a skoro 400-stranové dielo, ktoré nenudí. Permanentne sa tam niečo deje. Guillaume je pán spisovateľ! Ustavične skúma svoje hranice a vylepšuje zápletky a zvraty. Vždy dokáže niečím prekvapiť. Niečím iným, čo ešte nikto pred ním neskúsil. Táto kniha udržuje kvalitu jeho jedinečnosti. Milujem ho. Veľmi ma však mrzí, že jeho výtvory tak rýchlo prečítam. Napísal viac kníh, ale preložených je len niekoľko. Verím, že sa bude prekladať aj naďalej. Mne nič iné nezostáva, iba čakať. Dúfam, že Motto s týmto autorom nekončí. Ak áno, budem nútená naučiť sa francúzštinu, alebo si kúpiť anglické vydania. To však nebude ono. Rodná reč (alebo aspoň príbuzná) je kľúčová, aby sme pochopili jeho diela. Nikdy nevieme, čo si zmyslí nabudúce a ako prepletené to môže byť. Pri jeho knihách musíte byť maximálne sústredení. No to vám ešte nedáva záruku, že vás svojimi ťahmi nedobehne. Musso je vždy nevyspytateľný. Tajomstvo samo osebe. Genialita v najčírejšej podobe.
Stále nechápem, ako to Musso robí, že si dokáže ponechať kvalitu, na akú som zvyknutá, dokonca ju ešte o trochu zvýšiť. Tento autor je neskutočný. Zas sa s nami zahráva a nepoľavuje. Byt v Paříži skončí úplne niekde inde, kde začal, s odlišnou zápletkou, no dejová línia mapuje iba 5 dní. Päť dní a skoro 400-stranové dielo, ktoré nenudí. Permanentne sa tam niečo deje. Guillaume je pán spisovateľ! Ustavične skúma svoje hranice a vylepšuje zápletky a zvraty. Vždy dokáže niečím prekvapiť. Niečím iným, čo ešte nikto pred ním neskúsil. Táto kniha udržuje kvalitu jeho jedinečnosti. Milujem ho. Veľmi ma však mrzí, že jeho výtvory tak rýchlo prečítam. Napísal viac kníh, ale preložených je len niekoľko. Verím, že sa bude prekladať aj naďalej. Mne nič iné nezostáva, iba čakať. Dúfam, že Motto s týmto autorom nekončí. Ak áno, budem nútená naučiť sa francúzštinu, alebo si kúpiť anglické vydania. To však nebude ono. Rodná reč (alebo aspoň príbuzná) je kľúčová, aby sme pochopili jeho diela. Nikdy nevieme, čo si zmyslí nabudúce a ako prepletené to môže byť. Pri jeho knihách musíte byť maximálne sústredení. No to vám ešte nedáva záruku, že vás svojimi ťahmi nedobehne. Musso je vždy nevyspytateľný. Tajomstvo samo osebe. Genialita v najčírejšej podobe.
Hodnotenie: 5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly