Ako som už v recenzii na túto knihu spomínala, veľmi by som uvítala dotlač tohoto úžasného, nenahraditeľného skvostu, ktorý, podľa mňa, musí mať v knihovníčke každý - inak sa ochudobníte o knižnú "perlu". Ja by som si ich dokúpila aj päť, keby sa dalo, lebo tú jednú, čo mám, mi "dobrí" ľudia zašpinili, roztrhali... Už ju ani nepožičiavam. 
Túto knihu som si kúpila, keď som mala 13 a hneď som ju začala čítať, no potom som v noci nemohla spať :D Toto neboli upírikovia na akých som bola zvyknutá z Twilightu :D Toto bolo, vtedy v mojom veku, naozaj strašidelné dielo, ktoré by som ani čítať nemala :D Na obálke som síce videla, že je to horor, ale aj Twilight je "horor", nie? Kúpila som si ju a celkom som zabudla na jej žáner...až kým som sa nedostala na desiatu stránku. Potom bolo už všetko až do konca hrôzostrašné. 
Viem, že si poslednou dobou vyberám do knihobrania samé knihy určené pre deti, ale táto kniha toho veľa prežila. Dostala som ju od tety na 8. narodeniny a odvtedy patrí medzi moje tri najobľúbenejšie kúsky. Na dátume vydania žiari rok 2003, takže som hneď vedela, že bude horúci kandidát na toto knihobranie. Síce, navonok nevyzerá nijako staro, no vo vnútri to je už knižná babička. Čoraz viac sa bojím, že sa mi rozsype v rukách, lebo tie roky, čo ju mám v knihovničke, ju poznačili. Zaobchádzam s ňou ako s klenotom a nedovolím, aby sa jej niekto dotýkal. Už ju nečítam, lebo mám strach, že keď otočím stránku náhle sa zmení na prach. Neviem, možno príliš zveličujem, ale tak to vidím ja :) 
Najškaredšia, najhlúpejšia kniha v mojej knihovničke je Leví Charlie. Sestra mi ju kúpila, keď som mala 13 a toto čudo je určené pre deti od 11 rokov. Obálka napovedá o obsahu a tu to platí dvakrát. Že je aj obálka čudne chaotická? Aj príbeh je taký.
Nemám rada, keď odložím knihu neprečítanú, ale u tejto to fakt nejde inak. Vôbec ma nebaví a na prvý pohľad vyzerala tak úžasne. Nechcem nejako spisovateľa degradovať, možno to nebol môj šálok kávy, ale tie zdĺhavé opisy ma mučia. Prečo musí všetko tak detailne vyrozprávať? Tróni v mojej knihovničke, ako "výstražný symbol" s nápisom NEDOČÍTANÉ! A vlastne aj na blogu pod kategóriou "Očakávajte recenzie na..." Vidím ju všade, a moja nechuť ďalej ju čítať sa každým dňom niekoľkokrát znásobuje. Bude to pre mňa prekonanie samej seba, ak tu nájdete recenziu práve na túto knihu. Bolo by to prospešné dočítať ju do konca, povedať si, že ma nepoložila na lopatky a nikdy ju znova nevidieť (alebo skôr využiť taktiku prehliadania, lebo ju na poličke dosť vidno. Svieti mi tam, akoby chcela na seba upozorniť. A svieti takmer doslovne.) Ten obal je taký úžasný... Takže jedno plus knihy by sa aj našlo, ale nie je pre čitateľa dôležité. "Nesúď knihu podľa obalu." v tejto chvíli naberá nový rozmer a môže sa to vravieť v dobrom alebo v zlom. 
Vôbec som nečakala takýto koniec druhej časti trilógie Hier o život. Keď som túto knihu zatvárala ešte som dlho mala nechápavý výraz na tvári :D Uvedomila som si, že autorka dávala indície celou knihou a ja som si ich buď nevšimla, alebo neboli pre mňa podstatné. No záver ma fakt dostal. Všetko už dávalo zmysel :D (správanie postáv apod.). Bolo to jedno z veľkých spisovateľských prekvapení.
Nerada sa priznávam, že je to práve táto kniha, ale od začiatku do konca nedáva vôbec žiadny zmysel. Možno tým chcel autor niečo hlbšie povedať. Jasne, že celú pointu príbehu som pochopila. Ale prečo to urobil takýmto spôsobom? Asi mi niečo uniká, lebo tento spisovateľ je známy po celom svete a jeho diela sú bestsellery. Som možno jediná, ktorá nepostrehla hlbšiu pointu deja. Všetko sa tam deje tak chaoticky, že miestami som uvažovala, čo čítam. |
| Projekt u VeEee. |
