Johna Luthera poznamenala jeho dlhoročná práca ako vyšetrovateľa vrážd. Sídli v ňom niečo temné, niečo, čo si stále nástojčivejšie vydobýja pozornosť.
Keď nájde brutálne zabitú rodinu (matku s rozrezaním bruchom a bábätko nikde), rozhodne sa konať na vlastnú päsť a toho šialenca, ktorý to urobil, dolapiť. Prečo sa vrah zameral práve na dieťa? Je ešte nažive? Tieto otázky trápia vyšetrovateľov dňom aj nocou.
S knihou podľa seriálu som mala už tú česť - veľmi ma neohúrila -, no nazdávala som sa, že v tomto prípade tomu bude inak. Môj nos ma neklamal. Vedela som, že dielo napísal ten istý človek, ktorý vytvára scenár aj pre seriál. Bolo to cítiť už od prvej stránky. Mal ku knihe vzťah. Ten čitateľ postrehne veľmi skoro. Postavám vdýchol život na obrazovke, takže ich dať do knižnej podoby pre neho nebolo zložité.
Posedlost sa mi čítala veľmi ľahko, aj keď bol príbeh plný zvrátenosti a brutality. Autor dokázal zaujať čitateľa aj napriek tomu, že nám hneď na začiatku objasnil, kto je vrah a prečo to urobil. Vlastne, mali sme možnosť sledovať celý prípad tiež z jeho pohľadu. Ak sa nad tým hlbšie zamyslím, môžem tvrdiť, že všetky esá v rukáve sa vytiahli už v úvode diela. Čo ma teda poháňalo vpred?
