Chris Carter - Kat

Blížia sa najkrajšie sviatky roka. L.A. dýcha vianočnou atmosférou. No vrahovia nespia ani v tomto nádhernom období.
Polícia je zavolaná na miesto činu do kostola. Niekto zavraždil kňaza. Zdá sa, že sa jedná o rituálnu vraždu. Keď však obetí pribúda, detektív Hunter musí prehodnotiť svoje závery a zistiť, o čo vlastne ide. Snaží sa dolapiť ďalšieho psychopata, ktorý nemá zľutovanie, a ľudí mučí bolestivo, pomaly a systematicky. Vie, čoho sa najviac boja. Zabíja ich strachom. Takým, ktorý predstavuje ich najväčšie nočné mory. Ale prečo? Prečo si na tom dáva až tak záležať? Tento prípad nie je ľahký a detektívi sú opäť pripravení na to, že nebudú mať pokojný spánok. Zverstvá, na ktoré sa pozerajú, by najradšej nikdy nevideli. Musia však zaistiť bezpečnosť obyvateľov. Sadistický vrah im nesmie uniknúť.

Druhý diel série sa čítal tak dobre ako prvý. Dej napredoval bez problémov, ničím ma nerušil a spisovateľovo písanie bolo znovu ľahké, aj keď boli situácie, ktoré opisoval, plné násilia a strachu. Možno za tento plynulý priebeh môžeme znova poďakovať prekladateľovi Patrikovi Roľkovi, ktorý sa dielo snažil preložiť čo najprirodzenejšie. A opäť sa mu to podarilo. Nie vždy chválim preklady, no keď sú kvalitné a človek nemá pocit, že ho má na svedomí nejaký robot, tak si to zaslúžia. Kniha tým získala vyššiu kvalitu. Čítala sa jedna radosť. Vedela som, že si ani neuvedomím ako a budem na konci. Potrebujem ďalší diel? Áno. Ak by ma k tomu nedonútil samotný príbeh, tak štýl písania určite.

Hunter stál nehybne ako socha. Očami vstrebával miesto činu, telom mu prúdil adrenalín. Na kamennej dlážke v kaluži krvi priamo pred spovednicou ležalo štíhle telo muža priemernej výšky odeté v kňazskej sutane so sťatou hlavou. Bolo zámerne naaranžované. Nohy boli roztiahnuté, ruky prekrížené na hrudi. Hunter sa však sústredil predovšetkým na hlavu.
Na hlavu psa.
(str. 19)

Pamätala som si, že som bola z Dvojitého kríža nadšená. Stále sa stupňujúce napätie a neočakávaný záver – to ma úplne očarilo. Čakali sme rok, aby sme si mohli prečítať Kata v slovenčine. Stálo čakanie za to? Ako som už spomenula, dielo sa čítalo samo. K tomu výhrady nemám. No už od začiatku som cítila, že autor nejako poľavil. Neviem to popísať. Je to iba môj subjektívny názor, ale nedokázal vo mne prebudiť až taký veľký záujem ako minule. Netušila som, čím to bolo spôsobené. Nedáva to zmysel, keďže dej napreduje vražedným tempom – doslovne. Vraždy sú brutálne, premyslené, človeku behá mráz po chrbte, no aj tak mi tam niečo chýbalo. Bola som zvedavá, ako sa všetko uzavrie. Lipla som na konci, pretože som si myslela, že bude zas úžasný. Bohužiaľ, aj ten bol nemastný-neslaný. Síce som netušila hneď, kto je vrahom, no postupne som na to prišla. Veľké prekvapenie sa teda nekonalo. Aj jeho dolapenie bolo, povedzme, ležérne. Spisovateľ mi to však vynahradil inak. Je tam viac udalostí, ktoré si okamžite nevšimnete alebo sa ich rozhodnete ignorovať, lebo vás bude zaujímať niečo iné. Pár veciam som nevenovala dostatočnú pozornosť a potom sa mi to vypomstilo. V tom najlepšom zmysle slova. Chris ma dobehol. Takto som si predstavovala celú knihu. Škoda, že to prišlo tak neskoro, no na druhú stranu, aspoň sa to tam nachádzalo. Bol to moment, ktorý som si priala a zároveň neočakávala.

Uvedomila som si, že som sa občas zasmiala. Detektívi majú svoj typický humor, a aj keď je detektívka príšerne brutálna, niektoré situácie dokážu odľahčiť. Sú ľudskí a na nič sa nehrajú. Po prípade Krucifix nestratili svoje povahové črty a to som zbožňovala. Sem-tam sa stane, že postavy nahliadnu do minulosti – niekedy je to len okrajovo, inokedy ju podrobne rozoberajú -, no nikdy to nie je rušivé. Dokonca sa dozvedáme, čo máta Roberta Huntera. Je to spomienka, ktorá ho prenasleduje roky. Čo si vyčíta? Odkrýva nám časť svojej mladosti, o ktorej sme nevedeli. Vraha z predchádzajúcej knihy vôbec neriešia do detailov, sú tam iba nepatrné zmienky. Ak si z nejakého nevysvetliteľného dôvodu chcete prečítať práve Kata, nevidím dôvod, prečo by ste to nemohli urobiť. Možno nebudete chápať vzťahy medzi hlavnými postavami, no samotné vyšetrovanie by to nemalo ovplyvniť. Odporúčam vám ale, aj napriek tomu, čo som teraz napísala, začať jednotkou. Predsa len je to prvý diel.

Hovorí sa, že pokiaľ ide o nebezpečenstvo a strach, človek je ako ktorýkoľvek iný živočích. Dokáže ho vycítiť. Nejaký primitívny inštinkt ho pred ním vopred varuje. A Darnellov inštinkt naňho v tej chvíli priam vrieskal, aby okamžite vypadol z auta.
.................................
„Viem, čo ťa dokáže vydesiť na smrť,“ zašepkal.
(str. 261)

Atmosféra príbehu je brutálne desivá. Spisovateľ opisoval priebeh vrážd podrobne, takže čitateľ môže pociťovať hrôzu. Citlivým žalúdkom by som to určite neodporučila. Je to až príliš krvavé. Ak vás kniha láka, mali by ste si prečítať prvú kapitolu. Tá je ešte napísaná mierne, no ak vás vyľaká, nemali by ste Kata čítať. Fanúšikovia tohto žánru túto skutočnosť iba ocenia. Autor v tomto aspekte nepoľavil a Kat je napísaný rovnako hrôzostrašne ako Dvojitý kríž. Tuhla mi krv v žilách.

Síce ma pokračovanie sklamalo, no tiež milo prekvapilo. Najprv sa mi zdalo, že mi už nemá čo ponúknuť. Nebola som napätá ako pri prvej knihe, ale stále som verila, že sa to môže zmeniť. Napokon som dospela k názoru, že som bola dielom očarená, iba iným spôsobom, ako by som si na začiatku mohla myslieť. Príliš som sa sústredila na prípad, ktorý ma neohúril, a na pozadí sa odohrávalo niečo napínavé. Dalo by sa povedať, že to nedominantné, len okrajové, ma bavilo viac ako hlavná dejová línia. Som však rada, že sa mi niečo páčilo, a spisovateľ vie stále zamiešať karty. Priznávam sa, že som o tom začínala pochybovať. Jeho prejav bol ale výborný a s textom som nebojovala. Zistila som, že by som si od neho prečítala aj príbeh, ktorý by sa mi vôbec nepáčil. Jeho svieži štýl a kvalitný slovenský preklad sú zárukou skvelého čitateľského zážitku. Teším sa na tretiu časť.

Hodnotenie: 3,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Aktuell.

 Knihu si kúpite napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.