Alexandra Borowitzová - Rodina a jiné katastrofy

Emily má svoje strachy a fóbie. No má aj Davida, ktorý ju udržuje pri zdravom rozume. Teda, do takej miery, do akej mu sama dovolí. Idú sa brať a na svadbu príde celá rodina. Správanie hlavnej hrdinky je len slabá ukážka toho, akí sú jej príbuzní čudní.
Matka nevesty, ktorá si nikdy neodpustí psychoanalýzu všetkých naokolo, len o sebe si myslí, že je úplne v poriadku, chce usporiadať týždeň pred svadbou terapeutické sedenia svojej rodiny, aby sa vyhladili vzťahy. Už teraz naštrbené rodinné putá sa ešte viac pokazia a stres zo svadby sa prehlbuje.
A to som zabudla spomenúť súrodencov. Emilina sestra Lauren je feministka a ostro sa vyjadruje k spoločenskému dianiu. Na druhú stranu je brat Jason veľký sukničkár. Z takéhoto zloženia hostí nemôže vzniknúť nič dobré.

Nevedela som, či sa mi bude tento príbeh pozdávať, ale chcela som sa zasmiať. Debutov sa ako recenzentka bojím, pretože vtedy ešte nie je autor „vypísaný“, no zázraky sa môžu udiať. Ak mám pravdu napísať, vôbec nebolo cítiť, že spisovateľka iba začína. Hneď ma to vtiahlo do deja a rada som sa pozerala na strelené postavičky, ktoré vám môžu liezť na nervy, ale zároveň sa dobre zabavíte. Až dovtedy, kým toho nie je skutočne veľa. Kniha je o typickej americkej rodinke, ktorá všetko príliš prežíva a zo svadby urobí až prehnane veľkú drámu. Túto skutočnosť by ste si mali uvedomiť predtým, ako začnete čítať. Veľa vecí vám možno začne prekážať a nezachráni to ani humor.

„To snad není možný,“ rozčiloval se Jason. „Pozvat moji exmanželku, když víš, že je to to nejodpornější stvoření, co kdy chodilo po Zemi!“
„Vzdyť tam s ní ani nemusíš mluvit. A vůbec, je to moje svatba.“
„Hm, na mojí svatbě byla bohužel taky. Rád bych v téhle rodině zažil nějakou svatbu, kterou ta ženská nezkazí...“
(str. 45)

V diele je toľko postáv, ktoré boli privedené do extrému, že sa to nedá spočítať. Ak nad tým ale pouvažujeme, každý človek je rozdielny, a tým aj reálny. Zdalo sa mi však, že autorka už pletie piate cez deviate a postupom času som nadobudla pocit, že sa snaží do svojho príbehu vtesnať všetky typy ľudí - tí zastávajú rozličné názory, aby to mala pekne vyvážené a rôznorodé. Nakoniec z toho bol jeden veľký guláš, ktorý je chrstnutý čitateľovi rovno do tváre. Spisovateľka chcela popísať dnešnú spoločnosť, tak napísala román, z ktorého bolo cítiť, ako veľmi sa usiluje nezabudnúť ani na jednu skupinu vyskytujúcu sa v našom modernom svete. Na tom by nebolo nič zlé, vítam tento krok, len keby som necítila, že to bolo umelo vytvorené, aby sa v jej knihe našli všetci ľudia. Asi si myslela, že keď to takto skombinuje, bude jej debut vysoko hodnotený, pretože má korektný postoj ku každému a nesúdi.

Dialógy postáv boli viac-menej vtipné. Zasmiala som sa na ženíchovom bratovi, ktorý si pomýlil dobu, v ktorej žije, a vyjadroval sa starosvetsky a aj sa tak správal. Vždy bol vynikajúcim osviežením diela, aj keď bol úplne mimo reality. Myslel si, že musí obraňovať česť diev a jeho slovné hádky boli nezabudnuteľné. Viem, že takýto ľudia žijú. Niekoho mi veľmi pripomínal a smiala som sa ešte viac. Nevesta mi ako osoba vôbec nesadla. Riešila hlúposti týkajúce sa svadby a bola zahľadená do seba. Tuším, prečo ju autorka takto zobrazila, ale nemám rada ženy, ktoré až prehnane riešia svoj výzor. No bol to ďalší dôvod škodoradostne sa škeriť, keď sa jej plány neuberali správnym smerom. Takým, aký si vysnívala. Ja viem, že som tiež žena, no naozaj nikdy, ani za milión rokov, nepochopím správanie niektorých z nás. Ich pohľad na svet a seba samu je až príliš pokrivený. Vytáčal ma aj Emilin brat Jason. Jeho úchylné poznámky a postoj k ženám by ma nútili dielo hneď zavrieť, no pokračovala som ďalej. Mala som tušenie, že Alexandra naschvál volila tieto extrémy, aby nám tým na konci mohla niečo povedať, ale väčšinou som pochybovala o tom, že dielo nebude len bezduchá zlepenina americkej kultúry. Kým sa čitateľ dostane k podstate, trvá to dlho a možno by som to vzdala, keby som mohla. Áno, zasmiala som sa, ale nebolo to až také vtipné, ako sľubovali recenzie na prebale knihy a postavy som chcela vyfackať. Všetky. 

„Takže mne respektuješ?“ zeptal se Nathan.
„No jasně. Cítim k tobě takový respekt, jaký jen člověk může chovat k někomu, kdo se producíruje v tvídovým klobouku a teniskách.“
„Mám na to tvé slovo gentlemana?“
Jason pohodil hlavou dozadu a rozesmál se. „Jo. Moje slovo gentlemana.“
(str. 67)

Naozaj netuším, komu by som príbeh odporučila. Nie je to typické čítanie pre ženy ani čítanie pre tých, ktorí nemajú radi sladké romány. Balansuje to a nakláňa sa na všetky strany. Je to názorovo korektné dielo. Tak by som ho opísala. Spisovateľka sa pokúša o rôznorodosť svojich hrdinov, ale mne to vyznievalo umelo. Akoby to urobila kvôli tomu, že teraz je byť tolerantným v móde. Niekedy som nevedela, čo to, preboha, čítam. Bol to zlepenec všetkého, čo sa v dnešnom svete rieši a môj pocit, že autorka svoj debut napísala účelovo, aby zaujala čo najväčší okruh čitateľov, stále silnel.

Hodnotenie: 2/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.