Trajekt Baltic Charisma sa vydáva na plavbu. Ak nastúpite na palubu, váš osud je spečatený a ani o tom nemusíte vedieť.
Nachádza sa tam temnota, no keď to cestujúci zistia, je už príliš neskoro. Nedá sa uniknúť. Pevnina je ďaleko.
Autor nás zoznamuje so všetkými osobami, ktoré sa na trajekte nachádzajú a rozpráva ich životné príbehy. Ľudia s minulosťou. No bez budúcnosti? To sa ešte uvidí. Nadprirodzené sily sú omnoho silnejšie ako bezbranní človiečikovia. Bude to kruté.
Mám rada záhadné knihy. Knihy, pri ktorých behá mráz po chrbte. Oficiálna anotácia taký žáner ponúkala, ale Trajekt sa tomu úplne vymykal. Pochopila som to len vtedy, keď som ho začala čítať. Možno budem teraz prehnane úprimná, ale ak by to nebol recenzný výtlačok, príbeh nedočítam. Toľko klišé v jednom diele... Spisovatelia, prosím, toto už nikdy nerobte! Verím, že sa dá písať aj bez fádnych a stále sa opakujúcich situácií.
Nachádza sa tam temnota, no keď to cestujúci zistia, je už príliš neskoro. Nedá sa uniknúť. Pevnina je ďaleko.
Autor nás zoznamuje so všetkými osobami, ktoré sa na trajekte nachádzajú a rozpráva ich životné príbehy. Ľudia s minulosťou. No bez budúcnosti? To sa ešte uvidí. Nadprirodzené sily sú omnoho silnejšie ako bezbranní človiečikovia. Bude to kruté.
Mám rada záhadné knihy. Knihy, pri ktorých behá mráz po chrbte. Oficiálna anotácia taký žáner ponúkala, ale Trajekt sa tomu úplne vymykal. Pochopila som to len vtedy, keď som ho začala čítať. Možno budem teraz prehnane úprimná, ale ak by to nebol recenzný výtlačok, príbeh nedočítam. Toľko klišé v jednom diele... Spisovatelia, prosím, toto už nikdy nerobte! Verím, že sa dá písať aj bez fádnych a stále sa opakujúcich situácií.
Loď Baltic Charisma postavili v roce 1989 v chorvatském Splitu. Je 170 metrů dlouhá, 28 metrů široká a vejde se na ní přes dva tisíce cestujícich. Ale už je to dávno, co byl tenhle trajekt, plavíci se pod švédskou vlajkou, naposledy plně obsazený. Dnes je čtvrtek a na palubu nastupuje sotva dvanáct set lidí.
(str. 20)
(str. 20)
Hneď som zistila, že kniha je zlepencom Kinga a R.R. Martina – konkrétne knihy Fevre Dream (ak nechcete prísť o zápletku, radšej sa teraz o Martinov príbeh nezaujímajte). Bolo to očividné od prvej stránky. Neviem, či som jediná, ktorá tam vidí tú podobnosť, ale ja som to tak cítila. Bola som zvedavá, kam to povedie, a do akej miery sa nimi nechá Strandberg „inšpirovať“. Zhrnula by som to takto: chcel zaujať ich fanúšikov, ale veľmi si tužil ponechať aj svoje vlastné ja, takže vytvoril nudnú hororovú napodobneninu, ktorá možno nesiaha ani po päty pôvodnej myšlienke, ktorú mal spisovateľ v hlave. Mats sa snažil byť obšírny ako King (ani jemu sa to niekedy nepodarí) a krvilačný ako Martin, no za každú cenu si chcel udržať niečo svoje. To oceňujem. Viem, že každý spisovateľ sa inšpiruje, ale je pekné, ak človek vidí, že to nie je len bezduchá kópia. No táto zmes nebola nakoniec tou najšťastnejšou voľbou. Čo to, dočerta, bolo? Nefungovalo to.
Musím povedať, že nie všetko bolo na úvode zlé – iba keby to nebolo také zdĺhavé. Autor nás zoznamoval s postavami a predostrel, ako sa dostali na loď, aké sú ich plány... Prosto, chcel, aby sme s nimi napokon súcitili. Tento aspekt mu celkom vyšiel. Avšak, osoby v diele boli postupom času čoraz viac neznesiteľnejšie. Všetky situácie, ktoré sa v deji udiali, ma nútili pochybovať o správnosti rozhodnutia prečítať si túto knihu. Staré klišé v novom kabáte? Nie, skôr staré klišé v ešte staršom kabáte. Ja viem, klasika je klasika, no treba do nej dať aj nejaké novšie prvky, aby to bolo aktuálne a aby aj nová verzia starej témy mala čo ponúknuť dnešným čitateľom. Tu sa to nestalo, takže som vedela, čo bude nasledovať. Strácala som preto pozornosť a záujem. Prepáčte, nemôžem napísať, čo tým myslím, pretože by som veľa prezradila.
Musím povedať, že nie všetko bolo na úvode zlé – iba keby to nebolo také zdĺhavé. Autor nás zoznamoval s postavami a predostrel, ako sa dostali na loď, aké sú ich plány... Prosto, chcel, aby sme s nimi napokon súcitili. Tento aspekt mu celkom vyšiel. Avšak, osoby v diele boli postupom času čoraz viac neznesiteľnejšie. Všetky situácie, ktoré sa v deji udiali, ma nútili pochybovať o správnosti rozhodnutia prečítať si túto knihu. Staré klišé v novom kabáte? Nie, skôr staré klišé v ešte staršom kabáte. Ja viem, klasika je klasika, no treba do nej dať aj nejaké novšie prvky, aby to bolo aktuálne a aby aj nová verzia starej témy mala čo ponúknuť dnešným čitateľom. Tu sa to nestalo, takže som vedela, čo bude nasledovať. Strácala som preto pozornosť a záujem. Prepáčte, nemôžem napísať, čo tým myslím, pretože by som veľa prezradila.
Přes zábradlí visí nějaká žena. Záda má zlomená dozadu, takže tělo má tvar písmena L. Právě se probudila. Špičkami nohou šátrá po kluzké podlaze a snaží se získat oporu, aby se mohla zvednout navzdory tomu, v jak nemožném úhlu má zkroucené tělo.
(str. 335)
(str. 335)
Stále sa snažím prísť na nejaké pozitívum, aby som len nehanila, ale nedarí sa mi. Takáto zápletka tu už bola miliónkrát, je a dúfam, že už nikdy nebude, pretože čitateľov z toho môže poraziť. V mojej druhej ukážke vidíte, ako boli napísané strašidelné situácie. Nevyľakali ma. Možno ma nič nedokáže nastrašiť. Bola to pre mňa slabá káva. Nič, čo by som už v knihách nevidela. Nedokázalo to upútať moju pozornosť. Niekedy som čítala iba z povinnosti, že to musím dočítať. Bolo to stále o tom istom. Jednotvárne.
Tento príbeh vrelo odporúčam ľuďom, ktorým neprekáža stále sa opakujúca téma fantasy kníh. Ostatní nech ho nečítajú, pretože by mohli byť sklamaní tak ako ja. Dielo ma nudilo až do takej miery, že som niekedy čítala a ani nevedela čo, lebo som už poznala to, čo bude nasledovať. Smutné, ja viem, ale nedokážem zmeniť svoje pocity. Postavy sa mi javili nevyzreté a prostredie knihy až veľmi podobné s dielom, ktoré som čítala pred rokmi. Nevedela som, že to takto dopadne. Stále som verila, že Trajekt ma niečím uchváti, no verila som márne.
Tento príbeh vrelo odporúčam ľuďom, ktorým neprekáža stále sa opakujúca téma fantasy kníh. Ostatní nech ho nečítajú, pretože by mohli byť sklamaní tak ako ja. Dielo ma nudilo až do takej miery, že som niekedy čítala a ani nevedela čo, lebo som už poznala to, čo bude nasledovať. Smutné, ja viem, ale nedokážem zmeniť svoje pocity. Postavy sa mi javili nevyzreté a prostredie knihy až veľmi podobné s dielom, ktoré som čítala pred rokmi. Nevedela som, že to takto dopadne. Stále som verila, že Trajekt ma niečím uchváti, no verila som márne.
Hodnotenie: 1,5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly