William Shakespeare - Cymbelin

Shakespearova tragédia Cymbelin je vraj absurdná. To o nej píšu kritici. Môžeme sa v nej strácať. Dobre, každý máme svoj názor, ale slovo kritikov nie je písmo sväté. No nie vždy tomu tak bolo. Oni majú pomerne veľkú moc aj teraz. Táto hra skoro upadla do zabudnutia. Bola, podľa nich, príliš zložitá (nechápem) a mala vysoké technické požiadavky na divadelné spracovanie (to chápem). S odstupom rokov, ba storočí, sa Cymbelin začína hrávať. Na Slovensku ju uviedlo trnavské Divadlo Jána Palárika v roku 2007 v réžii Viktora Kollára.

Príbeh je nádherný a pôsobivý. Aj keď je označovaný za tragédiu, skončí sa šťastne – teda, podľa toho, ako sa na to budete pozerať. Do zápletky zasahuje boh Jupiter, takže autor využil deus ex machina, a tým celej knihe dodal rozprávkový podtón – aspoň ja som to tak vnímala.

Dej je situovaný do Británie a Itálie. Rozpráva o britskom kráľovi Cymbelinovi a jeho dcére Imogene, ktorá sa vydala za šľachtica Posthuma bez otcovho požehnania. Kráľovná chce, aby si radšej vzala jej syna – zákerného a hlavne hlúpeho Clotena. Ako sme už pri Shakespearových hrách zvyknutí, príbeh sa nezaobíde bez intríg, úmrtí, nečakaných zvratov, a v tomto prípade aj jedu.

O Williamovi Shakespearovi sa toho vie pomerne málo. Preto je, chudák, terčom všakovakých konšpiračných teórií. Raz sa písalo, že vôbec nie je pochovaný, tak kde si všetci myslíme, potom, že fajčil marihuanu (čo by mohla byť pravda, keď sa pozrieme na obdobie, v ktorom žil), ale čerešničkou na torte bolo to, keď som sa dozvedela, že bol s veľkou pravdepodobnosťou mimozemšťan. Musí sa v hrobe obracať. To je daň za slávu a nadčasové diela, ktoré vytvoril.

Doteraz ľudia zasväcujú celý svoj život prekladom a detailným rozborom jeho hier. Shakespeara milujem a som neskutočne rada a zároveň vďačná, že ho má kto prekladať, no ja by som sa načisto zbláznila, ak by bol môj život len o tomto velikánovi. Keď sme pri preklade; veľmi chválim ten slovenský. Ďakujem prekladateľovi, že do knihy zahrnul aj sprievodné texty – všetko mám v celku a nemusím si hľadať zaujímavosti o tomto menej známom počine na internete. Prekladateľ odviedol veľmi dobrú prácu. Všetko, čo potrebujeme vedieť (a čo by mohlo nahlodať našu zvedavosť), vieme.

Len múdri ľudia, ktorých v úcte mám,
vzbudzujú vo mne strach, no nebojím

sa bláznov, robím si z nich dobrý deň.
(str. 102)

Príbeh som prečítala rýchlo – Shakespeare je Shakespeare, o tom netreba ani uvažovať. Dlho som však rozmýšľala, ako uchopiť recenziu. Recenzovať to ako kritik? Nie, vy by ste nič nepochopili a aj ja by som sa zamotala do vlastných slov. Urobiť rozbor? Keďže to je „nová“ kniha, nie je notoricky známa... z toho by vydavateľstvo nadšené nebolo a moja recenzentská česť by bola zničená.

Daj hlavu hore! Utri z tváre slzy.
Niekedy umožní nám malý pád,
aby sme s novou silou mohli vstať.
(str. 116)

Teraz som si uvedomila, že všetko, čo som chcela prezradiť, som odtajnila v mojej anotácii. No stále sa zamýšľam nad jedným: Prečo je Cymbelin tragédia? Mne sa nezdalo nič tragické. Prečo je komédiou to viem; ak by existoval termín „polovičná komédia“ dielo by perfektne vystihoval. Zabávačom je len jeden šľachtic, ktorý trúsi posmešky za Clotenovým chrbtom. Ako postava je vynikajúci. Odľahčuje dej. Že je to romanca to všetci vieme; zaľúbenci bojujúci o svoju lásku s nepriazňou osudu... trochu ako Romeo a Júlia, ale nie úplne. 

Prečítala som od neho iba tie diela, ktoré ma zaujali, takže nemám úplný prehľad, no v sprievodných materiáloch sa hovorí, že Cymbelin je zlepenec jeho hier. Aj ja som to tak pociťovala. Ale ani podoba s jeho staršími hrami, neubrala tejto konkrétnej knihe na atraktivite a kúzle. Nádherné myšlienky, nádherné posolstvo. Čo viac môže čitateľ chcieť? Nemám jej čo vytknúť. Nezaujíma ma, že Shakespeare vykradol sám seba, no vy by ste to asi potrebovali vedieť. Ak mám pravdu napísať, mne to bolo úplne jedno. Knihu som si vychutnala a myslím si, že spisovateľ takýchto rozmerov si môže dovoliť toto konanie. Zbožňujem tento príbeh.

Hodnotenie: 5*/5