Stephen King - To

To vyčkáva. To vás paralyzuje strachom. Strachom, ktorý ste ešte nezažili. Ak sa neradi bojíte, mestečku Derry v štáte Maine sa radšej oblúkom vyhnite. Číha tam príšerné zlo.

Sedem detí spojí jedno; zastaviť To a ukončiť aj vraždy, ktoré sa nejako rozmohli. No dokáže Klub smoliarov (tak sa nazývajú) stopnúť udalosti, ktoré nechtiac odštartujú? Mysleli, že To porazili, ale po rokoch sa znovu vracajú domov. Roky sa snažili zatlačiť spomienky na svoje detstvo, až úplne zabudli, aká hrôza sa tam stala. Na všetko si spomenú, keď budú čeliť minulosti – spoločne.

Kniha bola (ak sa nemýlim) v roku 1990 aj sfilmovaná, takže sa určite máte na čo tešiť.

Áno, máte sa na čo tešiť len v tom prípade, ak ste nečítali jeho ďalšie knihy alebo ak máte výpadok pamäte a vôbec si nespomínate, akú kvalitu kníh od Kinga očakávať.

Na tento horor som sa neskutočne tešila a keď som ho už konečne mala doma, bolo to pre mňa 1053–stranové peklo, ktoré nemalo konca kraja. Čo sa stalo s mojím majstrom slova? Kde je jeho šialenstvo? Uznávam, že zvrátený bol sem-tam, no už nie v takej intenzite, ako sme my, skalní fanúšikovia, zvyknutí. Kde sa podel môj kráľ? Mala som pocit, že vôbec nečítam obľúbeného spisovateľa. Aby som to uviedla na pravú mieru, nedáva mi to zmysel. Hneď vám objasním prečo. King vydal Žiarenie v roku 1977 – úžasný horor, Pod Kupolou v 2009 – ten príbeh som „žrala“ a zrazu To – 1986. Poriadne ste si všimli tie čísla? Čo sa to deje? Viem, že autori majú zlé obdobia, ale To je pre mňa čistý „prepadák“ v jeho tvorbe.

Vždy som vám oznamovala, že od neho by som si prečítala všetko. Stále je to pravda – nedám sa odradiť jedným nepodarkom. Zvykla som písať, že vie úžasne vykresliť vnútorný svet postáv a tým si zabezpečí, že človek sa bude báť bez toho, aby sa niečo hrôzostrašné v diele dialo. Pochybujem, že spisovateľ túto recenziu bude čítať, ale ak áno a ešte si ju aj preloží, tu je pre neho malý odkaz: Nikdy nepíšte niečo tak dlhé! Na kolenách Vás prosím, toto už nerobte! Zabilo to celú prvotnú myšlienku.

Stephen sa rozbehol a hneď nabúral do steny. Myšlienka bola super, postavy výborne psychologicky zvládnuté, no čo on dokázal na tých stranách, o tom by som najradšej pomlčala, ale viem, že nemôžem. Omáčky, omáčky a ešte raz omáčky, ktoré ma vonkoncom nezaujímali. Toto dokáže zo seba vysotiť len človek bez talentu. Bože, veď to je King. Prečo sa to stalo? – pýtam sa znova. Roky, v ktorých písal To, museli byť pre neho temným obdobím plným spisovateľských blokov. Dobre, uznávam, už preháňam – trochu som sa rozohnila spravodlivým hnevom skalného fanúšika tohto génia, ktorému táto kniha trošku pokrivkáva – nie, ona je úplne bez nôh!

 „Decká, fikcia je pravda v lži a pravda tejto fikcie je veľmi jednoduchá: mágia existuje.“

Stephen King o Tom

Musím uznať jedno; fiktívne mestečko Derry vymyslel bravúrne. Neprestajne ma prekvapuje, ako dokáže svoju predstavivosť vtesnať do reálneho sveta. Nazdávala som sa, že to mesto naozaj existuje. Dokonca som našla aj mapku, ale potom som zistila, že to bol iba fan art. Nechala som sa dobehnúť. Som rada, že aspoň tento aspekt diela odrážal vierohodne spisovateľovu genialitu. Domnievam sa, že príbeh by nebol až taký zlý, keby sa príliš nenaťahoval. Môj záver: nik nedokáže napísať beletriu takýchto ozrutných rozmerov. Na dĺžke si poriadne vybil zuby. Aj kráľ je len človek, a teda to nemal šancu zvládnuť. Nik to nemôže dobojovať do šťastného konca. Mohlo to dopadnúť horšie; mohol sa zapliesť do svojich slov, opakovať sa, vytvoriť umelý koniec, no nič z toho sa nekonalo. Prosto iba písal omáčky, ktoré neboli potrebné. Takéto rozsiahle dielo bolo nad jeho sily. Snažil sa, nepopieram. Zhostil sa toho celkom obstojne, no v tej kope stránok stratil seba.

Keď mi konečne prišlo To, mala som výraz ako Grinch, keď ukradol všetkým darčeky, no moje nadšenie sa zmenilo na číre zúfalstvo a to pomerne skoro – asi po strane tristo. Išlo to pekne-krásne dolu vodou a mne nezostalo nič iné len oči pre plač. Jeho opisy a rozprávanie, ktoré tak milujem, pochoval. Neviem vám vysvetliť ako, (mala som iba divný vnútorný pocit) no celkom ich „zabil“ a ja som sa nudila. Nudiť sa pri Kingovi? Vylúčené! Na moje veľké zdesenie; aj to sa môže stať. Mala som pocit, že si možno raz dal novoročné predsavzatie (ktoré väčšina z nás nesplní), že napíše najdlhší príbeh všetkých čias. Podarilo sa mu to, uznávam, ale na úkor kvality. Niektoré vsuvky do príbehu boli zbytočné, rozťahané, nemali tam čo robiť, zavadzali, skrátka, ich vyškrtnutím by sa nič nezmenilo. Áno, kniha by mala menej strán, ale aspoň by sa podobala na klasickú „Kingovku“.

Vraždy? Tie ma mali nejako nastrašiť? Mala mi stuhnúť krv v žilách? Nemala by som v noci dobre spať? Toto sa stávalo, keď som čítala Žiarenie a Kupolu, ani náhodou nie teraz. Skôr som sa smiala. Celý príbeh bol taký.. nemastný-neslaný, priam.. detský, to je to správne slovo. Môžete ma napadnúť a argumentovať tým, že to je predsa o deťoch. Aj Žiarenie je o chlapčekovi, ale nie je na tom nič, na čom by sa bolo dalo zasmiať. Celé hororové scény boli na zaplakanie, pretože boli smiešne, a to je postavené na hlavu. Teraz si nemyslite, že boli vtipné – nie, boli len naivné, no napísané s toľkou vážnosťou, že vám svitne v hlave, že toto asi ten King myslel skutočne a bude vám do popuku. Samozrejme, v diele boli jeho typické „scény zabíjania“ a držal sa stále motta: „Hlavne veľa krvi a hnusu.“, ale pre mňa to nemalo žiadne grády. Akoby sa vypísal – čo nie je pravda, lebo v roku 2009 vydáva ďalší dychberúci počin.

Knihu som úspešne dočítala – každé jedno slovo a som na seba hrdá. Najprv to vyzeralo kriticky – keď to pôsobí nešťastne od strany tristo z 1053-stranového diela je to tragické. No ešte väčšou tragédiou je, ak váš zbožňovaný autor napíše niečo, na čom necítite jeho rukopis, jeho neopakovateľný štýl a už nedokážete, tak presvedčivo tvrdiť ako kedysi, že ste jeho skalný fanúšik a dokázali by ste zistiť, že daný úryvok napísal on. Nevedela by som, že čítam niečo od Stephena, ak by to nebolo veľkými písmenami napísané na obálke. Som neskutočne sklamaná. Ešte ma to drží dodnes. Asi najviac zo všetkého ma mrzí, že sa mi to nepáčilo, lebo každému oddanému fanúšikovi sa to páčilo. Zaleziem niekde do kúta a idem si spytovať svedomie. Takto očierniť Kinga? To sa veru nedá ospravedlniť!

Táto recenzia je môj subjektívny názor. Stále nechápem, čo sa to so mnou stalo, a teda vám nedokážem konkrétnejšie popísať, prečo sa mi kniha zdala zlá. Jedno je ale isté – s Kingom rozhodne nekončím, už sa teším na jeho ďalšie výmysly a pevne verím, že nabudúce budem mať z toho také pocity, aké pri „majstrovi slova“ vždy mám.

Hodnotenie: 2/5