Steffen Kirchner - Motivační lži

V poslednej dobe čítam veľa kníh, ktoré sa zaoberajú osobnostným rozvojom. Postupom času som zistila, že niektoré rady, ktoré sú v nich popísané fungujú na sto percent, no iné nie. Prečo? Čím je to spôsobené? Niečo robím zle? Nie. Niektoré „návody na život“ prosto nemajú reálny základ a ani keby sa človek postavil na hlavu nebudú fungovať. Je to len plytvanie energiou a časom, ktorý môžete využiť inak.


Autor je motivačný rečník už niekoľko rokov a jeho kniha Motivačné lži nám pomôže rozpoznať nekalé praktiky od tých, ktoré naozaj pomáhajú.

No pre mňa to má jeden háčik – nie vo všetkom sa dokážem so spisovateľom stotožniť. V úvode píše, že nechce, aby sme si mysleli, že chce odpísať všetko a všetkých, ale ja som si nemohla pomôcť – cítila som v každej kapitole negáciu, vyvrátenie aj tých vecí, ktoré mi veľmi pomáhajú. 

Prepáčte, no na toto dielo som si vytvorila názor už na začiatku a musela som sa veľmi premáhať, aby som ho dočítala. Áno, je veľmi zaujímavé a poučné – ukazuje nám, že nie každému tvrdeniu treba veriť a len pozitívne myslenie nepomáha, ale ja som bola rozhorčená, že nám predkladá niečo, čo si nemôžem zobrať za svoje. Knihu si pokojne prečítajte – dozviete sa, ako funguje tento „motivačný biznis“, niektoré rady vám naozaj pomôžu, ale robte len to, čo vám káže srdce.

„Kto miluje, čo robí, už vo svojom živote pracovať nemusí.“ Tento výrok autor úplne „odpísal“, za čo si u mňa prílišné sympatie nezískal. Tvrdil, že každý musí pracovať alebo niečo v tom zmysle. Ospravedlňujem sa, veci, ktoré sa mi zdali divné, som automaticky vypúšťala z hlavy. Jedno viem ale isto; Steffen to zle pochopil. Citát je o tom, že keď milujete svoju prácu, nikdy sa vám ako práca nebude zdať. Ste šťastní, že ju môžete vykonávať. Spisovateľ nepochopil viac veci (Alebo žeby ja?), ale toto mi najviac utkvelo v mysli.

Niektoré aspekty knihy sa mi páčili napr.: objasnenie, že sa netreba „umotivovať“ na smrti. Človek má z toho depresie, keď chce stále pozitívne myslieť a nedarí sa mu. Autor objasňuje rozdiely medzi šarlatánmi a serióznymi motivačnými trénermi, a aj to, ako ich môžeme odhaliť. Tiež nám prízvukuje, že vzdanie sa je niekedy jediná rozumná možnosť a citát „Nikdy sa nevzdávaj!“ môže u niektorých ľudí narobiť viac škody ako úžitku. To ma upokojilo, pretože ja som to vzdala s vysokou školou, no ak by som to nespravila, len by som sa veľmi trápila. Steffen opísal, čo sa stane, ak sa ľudia nevzdajú veci alebo činnosti, na ktorú nemajú sily, a toto som ja nepotrebovala. Tá kapitola sa mi veľmi páčila.

Najvtipnejšia časť knihy bol koniec, keď autor písal, že motivačný tréneri sa radi opakujú. Nuž, ja len verím, že si je vedomý, že sa nehorázne opakoval aj on. Stále používal slovné spojenie „umotivovať na smrti“ a ja som z toho bola unudená na smrť. Keď čítate stoštyridsaťpäť strán, ktoré sa frázami nelíšia a písanie je také „vláčne“ (jeden problém sa rieši aj na päť strán, pointa by mohla byť len na jednu a potom logicky zabudnete, o čom ste to vlastne čítali a čo tým chcel spisovateľ, preboha, povedať), tak z toho nebudete mať príjemný pocit.

Dielo bolo skôr pre podnikateľov a šéfov firiem, obyčajnému človeku je prospešná možno len štvrtina knihy, ale spomenuté rady sú cenné.

Hodnotenie: 2/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.