Federico Axat - Posledná možnosť úniku

Tedovi zaklope na dvere neznámy človek, práve vtedy, keď je rozhodnutý spáchať samovraždu. Muž ho oboznámi s tajnou organizáciou vrahov, ktorá koná na vlastnú päsť a berie spravodlivosť do vlastných rúk. Navrhne mu, aby sa k nim pridal, že aj tak už nemá čo stratiť. Ted ponuku príjme, no onedlho zisťuje, že niečo nie je v poriadku a možno zabil nevinného človeka. Hlavný hrdina sa snaží očistiť svoje meno a z celých síl sa pokúša odhaliť, do čoho sa to zaplietol.

Aj čitateľ má v hlave poriadny zmätok a netuší, čo je fikcia a realita. Cíti sa veľmi neisto. Všetky závery sú pri tejto knihe zbytočné!

Ako to, preboha, zrecenzovať? Nemôžem vám povedať... NIČ! Je to zúfalé, ale keby som vám len niečo nadškrtla, nenávidela by som samú seba, čo nechcem – stačilo mi, že ma „odrovnala“ táto kniha. Ach, prečo to nemôžem uzavrieť vetou: Geniálny sofistikovaný príbeh, geniálna zápletka, geniálny prešibaný autor? Bodka. Milujem, milujem, milujem Poslednú možnosť úniku. Občas sa stane, že čítam nejaký podpriemerný triler, no iné diela z tohto žánru sa mi páčia. Teraz budem mať problém otvoriť nejaký ďalší, lebo tento nastavil latku tak vysoko, že siaha možno až do nebies.

No a postavy. Páčili sa mi? Povedzme si to priamo: Koho zaujímajú postavy? Keď je príbeh dobre – bravúrne – napísaný, mohli by byť najnenávidenejšie osoby na svete a aj tak by vám to neprekážalo. Po prečítaní knihy som nadobudla iba celistvý obraz. Pri takomto majstrovskom diele je analyzovanie všetkých aspektov zbytočné – priam smiešne.

Reakcia skoro pri každej novej kapitole: „Ooo, nie, nie, nie!! Prosím?! Čo sa tu deje? Aha, už mi všetko dáva zmysel. No tak znovu nedáva. Spisovateľ je šialený. Hm, šialený génius!! Niečo som prehliadla? To sa mi nestáva. Ja odpadnem. Ako mohol toto docieliť? Chcem vedieť písať ako on. Nech nám to nerobí. My sme len úbohí čitatelia.“

Musím sa priznať, že som mala tieto stavy počas celého čítania. Dielo sa mi dostalo pekne do hlavy. Psychologická hra, ktorú na nás Federico aplikoval, bola geniálna a zákerná zároveň. Takto popletená som ešte nikdy nebola. To bol nový level zmätku a bojím sa, že autor by ho nedokázal zopakovať, preto budem k jeho ďalším počinom pristupovať s nedôverou. Už to nie je uskutočniteľné. Takéto šialenstvo sa len tak nevidí. Myslím si, že Posledná možnosť úniku spôsobí búrku na slovenskom knižnom trhu, tak ako spôsobí krupobitie v každom z vás. Je to neskutočná smršť. Nemám slov.

Rovno vám poviem, že táto recenzia nestojí za veľa, ja si to uvedomujem. Možno pre niektorých z vás nebude nápomocná a to ma veľmi mrzí. Viac by ma ale zožieralo, keby som načrtla niečo dôležité – v tomto prípade je všetko podstatné, takže mám ako recenzentka zviazané ruky. Mohla by som tu spomenúť, čo bolo fascinujúce a prečo, ale nemala by som zo seba dobrý pocit. Želám vám, aby ste boli týmto príbehom očarení rovnako ako ja a nechcem spraviť niečo, čo by vám mohlo definitívne pokaziť dojem, preto som tu popísala len moje pocity. Dúfam, že to bude stačiť. Prečítajte si túto „psychologickú hojdačku“. Nebudete ľutovať. Prisahám! Bezpochyby najlepšia kniha roku 2016!

Hodnotenie: 5*/5