Autorka bestselleru Oběd v Paríži nás pozýva na ďalšie kulinárske a životné dobrodružstvo!
Elizabeth s manželom sa na výlete zamilovali do Provence a bez rozmýšľania sa tam hneď presťahovali. Rozhodovanie bez dôkladného premýšľania má svoje nástrahy. Aké? To sa dozviete. Manželia na dedine začali podnikať so zmrzlinou. Nik nevie, ako to dopadne, ale idú do toho s odhodlaním.
Druhá spisovateľkina autobiografická kniha obsahuje lákavé recepty. Nájdete v nej napríklad postup na plnené cuketové kvety alebo figový koláč.
Nadobudla som pocit, že nemusím čítať prvú knihu, aby som mohla zrecenzovať dvojku. Tušenie bolo správne. Vôbec neprekáža, ak vás najprv zaujme Piknik v Provence. K jednotke sa môžete vrátiť. Aspoň ja som tam nepostrehla veľký návrat k prvej časti – chvalabohu. Pri autobiografiách všeobecne platí, že váš život by mal byť zaujímavý aj pre ostatných ľudí a nie len pre vás.
Elizabeth s manželom sa na výlete zamilovali do Provence a bez rozmýšľania sa tam hneď presťahovali. Rozhodovanie bez dôkladného premýšľania má svoje nástrahy. Aké? To sa dozviete. Manželia na dedine začali podnikať so zmrzlinou. Nik nevie, ako to dopadne, ale idú do toho s odhodlaním.
Druhá spisovateľkina autobiografická kniha obsahuje lákavé recepty. Nájdete v nej napríklad postup na plnené cuketové kvety alebo figový koláč.
Nadobudla som pocit, že nemusím čítať prvú knihu, aby som mohla zrecenzovať dvojku. Tušenie bolo správne. Vôbec neprekáža, ak vás najprv zaujme Piknik v Provence. K jednotke sa môžete vrátiť. Aspoň ja som tam nepostrehla veľký návrat k prvej časti – chvalabohu. Pri autobiografiách všeobecne platí, že váš život by mal byť zaujímavý aj pre ostatných ľudí a nie len pre vás.
S takouto myšlienkou som sa púšťala do diela. Ups, chyba! Autorka vám dá jedno veľmi dôležité ponaučenie; všetci vieme, že človek by mal písať o tom, čo pozná – to schvaľujem, ale Elizabeth sa toho drží až príliš a je jej jedno, že život, ktorý žije, je nezáživný, a keby ho rozprávala nejakému dieťaťu na dobrú noc, určite by zaspalo do minúty. Milujem, keď si niekto myslí, že jeho príbehy sú také zábavné, že by mohol napísať knihu. To ma irituje.
Iritoval ma celý Piknik. Autorka iba opisovala okamihy zo svojho života – toto by dokázal každý a ani trošku spisovateľského talentu by v sebe nemusel mať. Opakujem: len napísala to, čo videla. Nevšimla som si ani to, že by svoj prejav nejako okrášlila. Kto by túto suchú výpoveď chcel, preboha, čítať? No dobre – ja, no to som naozaj netušila, do čoho idem. Keby sa aspoň posnažila.. Možno jej krivdím – snažila sa, ale výsledok nikde. Ľudkovia, musíte mať minimálne štipku talentu, aby ste mohli písať. Nikto vám nič nezakazuje, ak vás to baví, tak to robte, no buďte k sebe takí sebakritickí, že si uvedomíte, že toto do žiadneho vydavateľstva posielať netreba. Bestseller? To si zo mňa robíte srandu, však? Ona vraj napísala najlepšie hodnotenú knihu?
Elizabeth nemá v sebe ani štipku humoru. Keď sa snažila zavtipkovať, dopadlo to zle. Jej zmysel pre humor je veľmi suchý, takže keď sa v knihe odohralo niečo, čoho by sa výborný spisovateľ chytil a premenil to v zlato, ona to premenila v blato.
Naivne som si na začiatku myslela, že to môže byť rozbeh, že všetko bude mať úžasný strhujúci priebeh a ja si to užijem. V polovici som zistila, že nič také sa nekoná. Knihu by som prirovnala k starému autu, ktoré sa snaží svojim majiteľom poslúžiť, no už jazdí z posledných síl. Teraz sa cítim skutočne zle – ako učiteľka, ktorá má povedať žiakovi, že jeho slohová práca je príšerná, ale aj snaha sa počíta. Tou snahou by som označila recepty – veľmi podrobné, takže aj osoby, ktoré majú problém s varením ich dokážu urobiť. Niektoré z nich určite vyskúšam, pretože ma zaujali. Hrozné, recepty sú jediné, čo ma nadchlo a aj kvôli ním dám dielu vyššie hodnotenie.
Ďalšia vec, ktorá ma najprv bavila a potom mi liezla na nervy, bolo porovnávanie francúzskej a americkej kultúry. Tešila som sa ako malá, že toto je niečo, čo zdvihne kredit, no prečítala som si pár strán a porovnávanie kultúr sa zmenilo na nariekanie nad tým, aké to má ona ťažké, že bola zvyknutá na niečo a teraz musí robiť to namiesto toho. Čo vám poviem, jedna katastrofa. Nejdem sa už viac rozčuľovať. Ak chcete, tak si knihu prečítajte.
Elizabeth nemá v sebe ani štipku humoru. Keď sa snažila zavtipkovať, dopadlo to zle. Jej zmysel pre humor je veľmi suchý, takže keď sa v knihe odohralo niečo, čoho by sa výborný spisovateľ chytil a premenil to v zlato, ona to premenila v blato.
Naivne som si na začiatku myslela, že to môže byť rozbeh, že všetko bude mať úžasný strhujúci priebeh a ja si to užijem. V polovici som zistila, že nič také sa nekoná. Knihu by som prirovnala k starému autu, ktoré sa snaží svojim majiteľom poslúžiť, no už jazdí z posledných síl. Teraz sa cítim skutočne zle – ako učiteľka, ktorá má povedať žiakovi, že jeho slohová práca je príšerná, ale aj snaha sa počíta. Tou snahou by som označila recepty – veľmi podrobné, takže aj osoby, ktoré majú problém s varením ich dokážu urobiť. Niektoré z nich určite vyskúšam, pretože ma zaujali. Hrozné, recepty sú jediné, čo ma nadchlo a aj kvôli ním dám dielu vyššie hodnotenie.
Ďalšia vec, ktorá ma najprv bavila a potom mi liezla na nervy, bolo porovnávanie francúzskej a americkej kultúry. Tešila som sa ako malá, že toto je niečo, čo zdvihne kredit, no prečítala som si pár strán a porovnávanie kultúr sa zmenilo na nariekanie nad tým, aké to má ona ťažké, že bola zvyknutá na niečo a teraz musí robiť to namiesto toho. Čo vám poviem, jedna katastrofa. Nejdem sa už viac rozčuľovať. Ak chcete, tak si knihu prečítajte.
Hodnotenie: 1,5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly