Fredrik Backman - Babička pozdravuje a omlouvá se

Elsa a babička sú nerozdeliteľná dvojica, pokým sa nestane niečo, čo zmení Elsin život. Babička jej nechala dopisy, ktoré má doručiť adresátom, a tak sa malé dievčatko vydáva na najväčšie dobrodružstvo, aké kedy zažilo. Prostredníctvom tých listov si nájde kamarátov, ktorých nikdy nemala. Elsa je na svoj vek veľmi vyspelá a ostatné deti sa jej posmievajú, takže nikdy nezapadla. Jediným spojencom jej bola stará mama, ktorá vytvorila Ríšu pred precitnutím. Dostanete sa do nej iba vtedy, keď nespíte, no ani nebdiete. Hlavná hrdinka zisťuje, že všetky rozprávky, ktoré od starkej počúvala, majú reálny základ a ona si musí dávať pozor na skutočného Draka, ktorý číha v okolí.

Pred pár mesiacmi som si prečítala Oveho a úplne som si ho zamilovala, takže som netrpezlivo čakala na Babičku. Druhá autorova kniha mi však priniesla veľké prekvapenie - Ovemu nesiaha ani po päty. Bolo to niečo, s čím som sa musela vyrovnať. Kvalita išla podľa mňa výrazne dole a to sa mi zdalo divné.

Prečo to píšem? Veď autor predsa nemôže napísať zlý príbeh. Môže a aj napísal. Musela som sa premáhať, zbierať všetky sily a zaprisahať sa, že už nikdy si nezoberiem od spisovateľa, ktorý napísal jednu dobrú knihu, aj ďalšiu, pokým si neurobím detailný prieskum. Moje čítanie nabralo rýchly spád, keď sa dielo blížilo ku koncu, pretože sa mi konečne začalo páčiť. Aj vám sa zdá, že to nadšenie prišlo neskoro? No aspoň nie som jediná.

Mám rada rozprávky, aj keď som už dospelá, no tieto neboli podľa môjho gusta. Neviem prečo, ale myslím si, že tieto pasáže boli najslabšie časti knihy. Síce boli krásne napísané (až tak pekne, že niektoré môžete čítať deťom), no moje srdce si vôbec nezískali. Keby som mohla, tak ich s radosťou preskočím - ale nemohla som, to je ťažký život recenzenta.

Ani len netuším, ako sa spisovateľovi podarilo vytvoriť vševediaceho rozprávača so znakmi Elsinej detskej naivity. Keď vám ani rozprávač nevyhovuje, je to na zaplakanie, a tak som si povedala, že takto to ďalej nejde. Musela som teda zabudnúť všetko, čo som vedela o Ovem a plne sa sústrediť na daný príbeh. Tieto dve knihy nemožno porovnávať.

Bol príbeh vtipný, smutný.. tak ako Ove? Nejaké záblesky tam boli, ale keď sa mi zazdalo, že už konečne sa to podobá a bude to úžasné čítanie, niečo sa mi zas znechutilo. Veľmi nerada to píšem, no moje predstavy o knihe boli celkom zbúrané realitou. Realitou, ktorá ma zasiahla asi na päťdesiatej stránke a tušila som, že budem s dielom bojovať. To nie je nikdy dobré znamenie.

Keď som už skritizovala všetko, čo sa dalo, idem vymenovať pozitíva. Prvým boli postavy. Milujem spôsob, akým ich autor vykresľuje. Majú hĺbku a čitateľ vie ich najtajnejšie tajomstvá. Páčil sa mi vzťah Elsy a babičky, aj keď bola stará mama trošku svojská, vždy stála za svojím vnúčaťom. Taký vzťah si zaslúži každé dieťa...

Tak ako Ove, aj Babička má čo ponúknuť. V knihe dominovali krásne myšlienky popretkávané zložitými životnými príbehmi postáv. Rada som sa o nich dozvedela viac, priam som tie pasáže vyhľadávala. Rozprávky ma nebavili, no takéto časti som zbožňovala. Ako som už spomínala, nedostala som takú kvalitu, akú som čakala, preto musím hodnotiť nasledovne:

Hodnotenie: 2,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Knihu si môžete kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.