Tana Frenchová - Dokonalá podoba

V knihe Vtedy v lese autorka predstavila detektívku Cassie Maddoxovú. Teraz napísala nový príbeh, kde pre ňu vyhradila celú knihu. V dedine neďaleko Dublinu, nájdu detektívi mŕtvu ženu, ktorá sa veľmi podobá na Cassie. Túto neuveriteľnú podobu chce využiť jej bývalý šéf; praje si, aby sa infiltrovala do úzkeho, "elitného" kruhu jej priateľov a zistila odkiaľ vietor fúka. Nie je to jednoduché, pretože všetci sú veľmi všímaví a obozretní - iba jediné slovíčko ju môže prezradiť. A navyše - medzi nimi môže byť aj potenciálny vrah. Ako sa s tým hlavná hrdinka popasuje? Podarí sa jej odhaliť vinníka skôr, ako bude odhalená ona? Obeť bývala vo veľkom starom rodinnom sídle, ktoré zdedil jej priateľ, so štyrmi ďalšími ľuďmi. Všetci ho považujú za domov, ktorý nikdy nemali. Sú pre seba ako rodina a nik iný do nej nemôže vstúpiť. Cassie sa musí nadľudsky snažiť, aby neodhalili, že ich spolubývajúca sa zmenila. Chce až tak zapadnúť, že nakoniec ani netuší, kde končí jej osobnosť a kde začína pretvárka. Pretvaruje sa vôbec?

Ako som už spomenula, toto je voľné pokračovanie jedného príbehu. Takto som to vnímala ja. Myslela som si, že ak začnem touto knihou nič zlé sa nestane, veď ešte stále si budem môcť prečítať prvú časť. Realita bola úplne odklonená od mojich predstáv. Síce sa tam nevyskytol nejaký podrobný sled udalostí z Vtedy v lese, no niektoré (zaujímavé, veľmi zaujímavé) veci sa dostali na pretras aj v tomto diele. Bola som na seba právom nahnevaná. Veď kto iný za to môže, ak nie ja? Anotácia Dokonalej podoby ma zaujala viac ako anotácia tej druhej knihy, a keďže som od spisovateľky nič nečítala, rozhodla som sa, že si prečítam príbeh, ktorý ma viac oslovil. Ani neviete ako teraz svoje rozhodnutie ľutujem. Prečo? Pretože mi toto dielo sadlo a chcela by som si prečítať aj ten prvý diel, no obávam sa, že by som z neho bola menej nadšená, lebo čo-to som už vydedukovala práve z Dokonalej podoby. Už by ma tam nič neprekvapilo. Alebo predsa? Ak vám mám poradiť, začnite prvou knihou, až potom sa presuňte na túto, lebo autorka píše neuveriteľne pútavo a myslím si, že aj Vtedy v lese by sa mi páčila.

Čitatelia si vždy nájdu dôvod na kritiku. Pri tomto diele sa napríklad kritizuje, že dej nemá spád, že sa autorka rozpísala a tak ďalej.... Áno, autorka badateľne ovplyvnila dynamickosť príbehu, no žeby sa priveľmi rozpísala to nemôžem tvrdiť. Ústredné postavy stále nad niečim "filozofovali", no vôbec mi to neprekážalo. Vtedy má čitateľ možnosť preniknúť do postáv a zistiť, či aspoň jeden člen domácnosti môže byť vrah. Ak mám napísať pravdu, miestami mi veľmi prekážala hlavná postava a naháňala mi strach tým, ako sa vedela perfektne zžiť s prostredím. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Zdalo sa mi to čudné.

Príbeh je sám o sebe plný napätia, ktoré sa každou stránkou stupňuje. Čudné správanie postáv sa stále stupňuje až... do záveru, ktorý nemal práve dokonalú podobu. Alebo som iba ja čakala na niečo dychberúce? Neviem, no tuším, že autorka mala všetko dopredu premyslené a chcela nás týmto koncom vyviesť z rovnováhy a to sa jej podarilo. Ako som už spomenula, záver nám neponúka nič prevratné, ale zároveň je to niečo originálne. Viac vám prezradiť nemôžem, pretože by som vám načrtla schému deja a to by som nechcela. Posledné stránky sú také prosté, až sa mi zdali prekombinované a nereálne. Ešte viac som vás zmiatla? Viem, že tieto slová k seba nepatria, no toto sú moje pocity z konca príbehu a lepšie ich opísať nedokážem, lebo aj mňa spisovateľka prekvapila tou jednoduchosťou. Celkovo ale dielo hodnotím ako nadpriemernú detektívku s pár chybami. Autorka si ma získala vykreslením charakterov jednotlivých postáv a rada som vyvodzovala závery, kto môže byť vinník, aj keď mi tip nevyšiel. Pri týchto postavách sa to ani jednoznačne nedalo povedať, pretože sa správali veľmi čudne a práve to som na tejto knihe tak zbožňovala - divné indivíduá.

Hodnotenie: 4/5

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Knihu si môžete kúpiť TU.