Zloděj příběhů je jeden premyslený príbeh, ktorý vám vyrazí dych a neponúka záver, na aký sme pri detektívkach zvyknutí. Z konca som bola vo veľkom šoku. Kto takto uzavrie knihu? Nikto. Naozaj som toto ešte pri žiadnom diele nevidela (a tak trochu dúfam, že už ani neuvidím). Bolo mi to proti srsti. (Alebo som až priveľmi zvyknutá na "Žili spolu šťastne, až kým nezomreli."? To môže byť ten pravý dôvod. Aj my, čitatelia, máme zaužívaný stereotyp, a keď sa autor odkloní od typického priebehu príbehu, sme rozčúlení.) Kto nezažije šťastný koniec sa dozviete iba vtedy, ak si prečítate túto dojímavú detektívku.
Dielo som označila za dojímavé právom. Našla by som aj viac prívlastkov, lenže tento ho vystihuje úžasne. Keď som si čítala poslednú stranu, chcelo sa mi plakať. Takéto pocity by nemal mať čitateľ po dočítaní detektívky. Vždy sa teším, že vraha dobehla spravodlivosť a dostane to, čo si zaslúži. Všetko sa dobre (podľa danej situácie) skončí a nebude môcť páchať zločiny. Aj v zlodejovi príbehu som našla tieto znaky, no boli prehlušené niečim, čo som nečakala a do celej atmosféry deja mi to ale vonkoncom nesadlo. Troška ma to rozladilo a stále neverím, že autor to celé tak zakončil...
Dej bol dynamický, mal spád, ale aj brzdil. Boli to dva extrémy, ktoré sa navzájom prelínali, takže napätie išlo ruka v ruke so stagnáciou. Ďalšia vec, ktorou ma spisovateľ dokázal prekvapiť a ja som si nevedela vybrať či sa nudím, alebo ma kniha baví. Spomaľovanie príbehu mal na starosti vnútorný hlas postavy - priamy rozprávač, s ktorým bola poväčšine zábava (hlavne, keď mal tie svoje paranoické stavy), no niekedy riešil úplné malichernosti, ktoré by som stále čítať nemusela, napríklad sa zamýšľal nad tým, prečo nie je uznávaný spisovateľ, aj keď veľmi chce a rozoberal ďalšie úvahy spojené s písaním. Najhorší bol vtedy, keď závidel iným ich úspech. Nemala som rada jeho sťažovanie. No aby som mu iba nekrivdila, sem-tam mal dobré postrehy.
Autor sa vedel úžasne pohrať s prostredím, kde sa dielo odohrávalo. Celková nálada knihy sa niesla v strašidelnom duchu. Povedala som si, že toto by som asi ako film nechcela vidieť, pretože by ma to dokázalo vystrašiť. Celý dej je nasiaknutý strachom a zbavíte sa ho až na predposlednej kapitole. Detektívka je bravúrne napísaná: všetko sa uberá smerom, ktorý hneď odhalíme, no nič nie je také typické, ako očakávame. Môžete si povedať, že viete, aké bude rozuzlenie, no neviete naozaj nič. Spisovateľ vytvoril nový základ detektívnych románov a tým si zaručil, že jeho štýl je nekopírovaný a to sa mi páčilo. Dielo by si mali určite prečítať milovníci záhad. Poznámka: Čítajte iba pri rozsvietenej lampe.
Hodnotenie: 4,5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Ak vás kniha zaujala, tak si ju môžete kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.
Ja mám práveže rada knihy bez happy endu, je to neotrepané. Ten prízrak ma zaujal. :)
OdpovedaťOdstrániťFashion Happenss
Ja naopak nemám rada knihy bez happyendu. Sú deprimujúce a mám po nich nutkanie vymyslieť si vlastný koniec. No čo, som rojko. ;)
OdpovedaťOdstrániťAj ja som rojko, preto ma aj koniec tak rozladil :)
Odstrániť