Alica Bartková - Kniha nepokoja

Stereotyp, stereotyp a zas len stereotyp. Toto veľmi dobre pozná hlavná hrdinka diela, Rita, ktorá žije, dalo by sa povedať, nudným životom. Svet sa jej zmení v tej chvíli, keď jej zomrie otec, ktorého sa pokúšala sama liečiť z alkoholizmu. Po jeho odchode chce vypratať dom, no vôbec netuší, že rodičia jej niečo tajili. Všetko, čomu doposiaľ verila, sa šmahom ruky zmení, keď si prečíta staré listy, ktoré písala jej matka. Akoby to už nestačilo, vo svojom živote má muža, ktorý jej nedokáže byť oporou, akú potrebuje a do cesty sa jej pripletie starý kamarát z detstva. Ktorý z mužov ju dokáže potopiť? Táto otázka je pre Ritu osudová. Rodinné tajomstvo ju vrhne do nebezpečenstva, aké si ani nevie predstaviť, ale hrozbu si neuvedomuje, až kým nie je neskoro a ona nezistí celú pravdu.

Kniha nepokoja  má priehľadný dej. Dosť skoro som zistila, ako sa to napokon skončí, a prečo je tomu tak. Priznávam sa, že túto slovenskú autorku som ešte nepoznala, takže som nevedela, čo mám od nej očakávať. Ale keď som už vedela pointu príbehu, nejakým zvláštnym dôvodom som ho stále chcela dočítať a veľmi sa mi páčil. Mohlo to byť sviežim štýlom, akým bola kniha napísaná, spádom alebo utlmením opisov na minimum? Neviem, ale každá z týchto spomenutých vecí zavážila, aby som dielo prečítala za chvíľočku.

Spisovateľka vystavala charaktery svojich postáv naozaj zaujímavo a "všedno nevšedne". Do príbehu vložila slovenskú realitu a zaklincovala to záverom ako z amerického trileru. Táto kombinácia je taká dobrá, že mi ani neprekážalo to klišé, ktoré sa tam črtalo. Autorka si získala nového čitateľa, ja som si zase rozšírila slovenské literárne obzory a našla ďalšiu kvalitnú slovenskú tvorbu, ktorú budem rada čítať.

Dielo má ťažší námet, ale ako som už spomenula, všetko je podané tak sviežo, že kniha nie je napísaná depresívne, aj keď sa v nej rozoberajú vážne témy. Veľmi som ocenila aj fakt, že väčšinou prevládali dialógy nad monológmi, no čitateľ je oboznámený so všetkými súvislosťami, ktoré do seba zapadali. Autorka si zvolila cestu, ako neuspať toho, kto príbeh číta a podarilo sa jej to. Nesmerovala do zvyčajného spisovateľského štýlu. Všetko napísala stroho, no výstižne, takže rozsiahle opisy nepoužívala.

Kniha nepokoja skúma aj psychiku postáv a oboznamuje nás s tým, ako málo poznáme ľudí, ktorí by nám mali byť blízki. Hlavná hrdinka diela trpí sebaklamom, nahovára si, že tie čudné veci, ktoré sa okolo nej dejú, nemajú žiadny spúšťač, no to nie je pravda. Rita až veľmi neskoro zistí, že nechcela vidieť to, čo videla. Nechcela si pripustiť realitu, ktorá jej bila do očí. Tento príbeh je napísaný úžasne ľahko - žiadne dlhé súvetia, spisovateľka sa vyjadruje iba k tomu, čo je podstatné... - a to mi neskutočne imponovalo. Ak máte radi slovenských spisovateľov a nebránite sa ani dielam zo života, Kniha nepokoja je presne to, čo si musíte prečítať.

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Knihu si môžete kúpiť TU.