| Vydavateľstvo: IKAR | ||
|---|---|---|
| Počet strán: 384 | ||
Na Jacksonovej strednej škole v Gatline sa zastavil čas. Mestečko žije spomienkami na zlatý vek otrokárskeho Juhu. Všetko nasvedčuje, že druhý ročník prinesie Ethanovi Watovi len ďalšie sklamania a nudu. Ani doma to nemá ružové. Nedávno mu zomrela mama, otec sa uzavrel pred svetom a z pracovne vychádza len na raňajky a zásadne v pyžame. Ethan je rozhodnutý zmiznúť z tohto Bohom zabudnutého kraja hneď, ako to bude čo len trocha možné.
No zrazu sa odvšadiaľ začne ozývať neznáma pieseň, sny takmer nerozoznateľné od skutočnosti sa vracajú čoraz častejšie a krásne čiernovlasé dievča z týchto snov sa jedného dňa objaví priamo pred bránou gatlinskej strednej školy.
Lena Duchannesová je neter miestneho vydedenca Macona Ravenwooda. Je iná ako ostatní, i keď zúfalo túži žiť ako obyčajné dievča. Snaží sa utajiť svoje schopnosti aj kliatbu, ktorá už celé generácie prenasleduje jej rodinu, no niečo také sa nedá navždy skryť ani v zarastených záhradách, kalných močiaroch a spustnutých cintorínoch hlbokého Juhu. Lenin príchod rozvíri stojaté vody Gatlinu. Čelí nielen rodinnej kliatbe, ale aj predsudkom starousadlíkov, ktorí sa bránia všetkému, čo sa vychyľuje zo zabehaných pravidiel. Ethan si postupne začína uvedomovať, aké silné puto ho k Lene viaže. Snaží sa ju chrániť pred útokmi spolužiakov, no uchrániť ju pred rodinnou kliatbou bude oveľa ťažšie.
Prečítať túto knihu odo mňa vyžadovalo isté sebazaprenie, no napokon som to zvládla. Nie je nič horšie, ako kniha, ktorá má "veľa" strán a od začiatku vám nesadne. Pri Nádherných tvoroch som zlomila osobný rekord. Čítala som ju asi polroka a to je čo povedať. Bol to ten najväčší nezmysel, aký som mala príležitosť zobrať do rúk.
Zatiaľ som vám okrajovo naznačila, ako sa bude uberať recenzia. Teraz napíšem aj dôvody, prečo je toto dielo najpríšernejší literárny počin na svete. Hlavná postava, podotýkam, že je to chalan a stále fňuká, je tá najhroznejšia postava, s akou som sa mala tú česť "stretnúť". Neviem, či autorky mali knihu písať z chlapčenského pohľadu, pretože do neho dali niečo dievčenské a pôsobilo to na mňa naozaj bizarne. Definitívne som sa uistila v tom, že ženy nemôžu vytvárať mužské postavy, lebo potom ich znetvoria. Dievča v chlapčenskom tele to všetko až príliš vystihuje, čo môže byť zárukou hnevu čitateľa a to sa aj stalo. Niekedy som mala pocit, že ak by bol Ethan reálny, prišla by som za ním a povedala mu svoje.
Aj keď Nádherné tvory písali dve spisovateľky, vôbec to tam nebolo cítiť a pasáže, keď sa ich prejavy prelínali boli priam totožné. Doteraz ani netuším, ktoré časti má na svedomí Kami, a ktoré Margaret. Jediné, čo ma na tomto všetkom nadchlo, bolo to, ako sa vedeli navzájom zosúladiť.
Ďalším kameňom úrazu je to, že spisovateľky dávali viac priestoru vnútornému svetu postáv a ja som ich rozhodnutie brala ako čistú provokáciu. Myšlienkové pochody boli pre mňa neuveriteľný mučivý prostriedok. Ako ste sa v anotácii mohli dočítať, Ethan sa snaží pomôcť Lene a začnú sa zbližovať. Zrazu si dokážu čítať myšlienky a myslím si, že vtedy nastal ten zlomový okamih a rezignovala som. Moje tempo bolo na bode mrazu, vôbec som sa neponáhľala na koniec, lebo môj šiesty zmysel mi naznačoval, že dielo bude čoraz hroznejšie a hroznejšie. Čo sa aj v konečnom dôsledku potvrdilo. Ja som síce mohla mať slimačie tempo, no Ethan bol čoraz akčnejší, ufňukanejší, otravnejší a dievčenskejší. Nevedela som či mám kvôli tomu zúriť, alebo sa smiať. Nakoniec som iba zúrila a neviem, čo uchránilo knihu pred demolačnou čatou. (P.S. Kniha je "živá a zdravá" -zatiaľ).
Nikdy v živote nechcem túto knihu vidieť. Vždy mám pocit, že keď čítam zlé dielo, tak sa za hranicu ohavnosti nedá prejsť, no každý ďalší brak posúva túto hranicu. Oficiálne prehlasujem, že Nádherné tvory je zatiaľ to najhoršie dielo, aké sa ku mne dostalo a neprajem ho čítať ani môjmu najhoršiemu nepriateľovi. Od začiatku až do konca ma neskutočne iritovalo a na konci som sa dozvedela iba to, čo som si myslela, že sa dozviem. Priehľadné, priehľadné a ešte raz priehľadné. Veľké nádeje do tohto spisovateľského počinu nevkladajte, lebo vás môže nepekne sklamať. Malo to tak úžasný námet, no všetko pokazil hlavný hrdina, ktorý bol taký pribrzdený, že naivnejší by ani nemohol byť. Alebo mohol?
Aj keď Nádherné tvory písali dve spisovateľky, vôbec to tam nebolo cítiť a pasáže, keď sa ich prejavy prelínali boli priam totožné. Doteraz ani netuším, ktoré časti má na svedomí Kami, a ktoré Margaret. Jediné, čo ma na tomto všetkom nadchlo, bolo to, ako sa vedeli navzájom zosúladiť.
Ďalším kameňom úrazu je to, že spisovateľky dávali viac priestoru vnútornému svetu postáv a ja som ich rozhodnutie brala ako čistú provokáciu. Myšlienkové pochody boli pre mňa neuveriteľný mučivý prostriedok. Ako ste sa v anotácii mohli dočítať, Ethan sa snaží pomôcť Lene a začnú sa zbližovať. Zrazu si dokážu čítať myšlienky a myslím si, že vtedy nastal ten zlomový okamih a rezignovala som. Moje tempo bolo na bode mrazu, vôbec som sa neponáhľala na koniec, lebo môj šiesty zmysel mi naznačoval, že dielo bude čoraz hroznejšie a hroznejšie. Čo sa aj v konečnom dôsledku potvrdilo. Ja som síce mohla mať slimačie tempo, no Ethan bol čoraz akčnejší, ufňukanejší, otravnejší a dievčenskejší. Nevedela som či mám kvôli tomu zúriť, alebo sa smiať. Nakoniec som iba zúrila a neviem, čo uchránilo knihu pred demolačnou čatou. (P.S. Kniha je "živá a zdravá" -
Nikdy v živote nechcem túto knihu vidieť. Vždy mám pocit, že keď čítam zlé dielo, tak sa za hranicu ohavnosti nedá prejsť, no každý ďalší brak posúva túto hranicu. Oficiálne prehlasujem, že Nádherné tvory je zatiaľ to najhoršie dielo, aké sa ku mne dostalo a neprajem ho čítať ani môjmu najhoršiemu nepriateľovi. Od začiatku až do konca ma neskutočne iritovalo a na konci som sa dozvedela iba to, čo som si myslela, že sa dozviem. Priehľadné, priehľadné a ešte raz priehľadné. Veľké nádeje do tohto spisovateľského počinu nevkladajte, lebo vás môže nepekne sklamať. Malo to tak úžasný námet, no všetko pokazil hlavný hrdina, ktorý bol taký pribrzdený, že naivnejší by ani nemohol byť. Alebo mohol?
Hodnotenie: 1/5
