pondelok 6. januára 2014

Jussi Adler - Olsen - Žena v klietke

http://data.bux.sk/book/020/166/0201664/large-zena_v_klietke.jpg
VydavateľstvoIKAR 
Počet strán: 328
 Väzba: pevná s prebalom

Neobyčajne pútavý triler o bezbrannej žene, ktorá musí znášať utrpenie, o jednom tvrdohlavom kriminalistovi a o páchateľovi, ktorý nepozná zľutovanie. Napínavé čítanie a súčasne sonda do temných hlbín ľudskej duše.
Po traumatickej udalosti, ktorú komisár Carl Morck prežil počas služby, ho preložili do nového Oddelenia Q, kde sa má zaoberať nevyšetrenými prípadmi z minulosti. Prípad mladej političky Merete Lynggaardovej, ktorá pred rokmi zmizla bez stopy, v ňom prebudí detektívne inštinkty, ktoré považoval za dávno vyhasnuté. Pri pátraní mu účinne pomáha svojrázny arabský prisťahovalec Asad, ktorého prítomnosť v príbehu je zdrojom multikultúrneho napätia i mnohých humorných situácií. Čím hlbšie Carl Morck preniká do prípadu, tým väčšie nezrovnalosti nachádza.
Naozaj je možné, že tá žena ešte žije, že ju niekto väzní a týra na neznámom mieste?
Autor sa pohráva s detailmi, s potešením dávkuje dej a na konci pozvoľna spája jednotlivé diely skladačky. Zápletka je zložitá, premyslená do najmenšieho detailu. Máloktorému autorovi sa podarí vytvoriť takú napätú atmosféru. Kniha je ako stvorená na námet pre úspešný seriál alebo filmové plátno.

Prečo sa chce niekto takýmto spôsobom pomstiť Merete? Aké tajomstvá skrýva? Koľko rokov je už uväznená? Vyviazne odtiaľ živá? Akým peklom bude musieť prejsť? Na tieto a ďalšie otázky nájdete odpoveď, ak si prečítate toto dielo.

Prvou polovicou knihy som len preplávala, pretože som už od začiatku vedela, kto ju väzní, no nevedela som prečo. Všetko sa začalo zamotávať a čítanie sa stalo zaujímavým až v druhej polovici príbehu. Sama neviem, ako som mohla tak rýchlo odhaliť páchateľa. Ešte pri žiadnej detektívke sa mi nestalo, že by som dopredu vedela, kto je vinník. Žena v klietke ma v tomto smere sklamala. Bola až príliš priehľadná a nadobudla som dojem, že ma už nič neprekvapí, no opak bol pravdou. Prekvapil ma motív, kvôli čomu ju uniesli. Uvažovala som nad mnohým, no nad takouto zápletkou nie.

Vyšetrovateľ Carl a jeho "asistent" Asad mi boli veľmi sympatickí. (Prečo som dala úvodzovky? To sa dozviete podľa toho, akým smerom sa bude uberať príbeh. Zistíte, že Asad nie je len asistentom, ktorý varí kávu a umýva dlážku. Je aj veľmi inteligentný.) Ich mierna jazyková bariéra mi vždy vyčarila úsmev na perách. Vlastne, na začiatku som pokračovala v čítaní iba kvôli nim, lebo úvod knihy sa mi javil nezáživný.

Dielo je rozdelené na časové úseky. Jeden je v súčasnosti a druhý úsek skúma, ako sa má unesená žena od doby, keď ju uväznili, až po... To radšej nenapíšem, veľa by som vám tým prezradila a to nemám v úmysle. Podstatné je to, že autor geniálne ukončuje tieto úseky: vždy v tých najnapínavejších okamihoch, takže si čitateľ praje, aby spisovateľ čo najskôr presunul svoju pozornosť znova na Merete, ale vtedy sa aj v časti vyšetrovania niečo zásadné udeje. Tento systém časových obmien necháva toho, kto príbeh číta na pochybách, o ktorých častiach sa chce dozvedieť viac. Kvôli tomu sa aj v polovici príbehu začíta a zostávajúce stránky ubiehajú tak rýchlo.

Musím napísať, že som čítala aj lepšie detektívky, no ani táto sa nedala nakoniec zahanbiť. Škoda, že som musela použiť to slovíčko "nakoniec". Keby mala celá kniha taký spád ako záver, nemala by som jej čo vytknúť. Najhoršie je to, že som hneď vedela, kto je páchateľ a to ma znechutilo. Nebyť hlavných postáv (komisára a jeho asistenta), ktorí boli jednoducho úžasní, asi by som Žene v klietke nedala šancu a po pár stranách by som ju zatvorila. To by bola veľká škoda, pretože tie nudné pasáže za ten koniec stáli. Celkovo by som túto knihu zhodnotila ako priemer, no o jednu hviezdičku naviac dávam kvôli hlavným postavám.

Hodnotenie: 4/5

1 komentár:

  1. Máte hezčí obálku než my! Hej! -_- :D Ale jinak s tebou souhlasím, 4*.. a kdyby to bylo celé jako ten konec.. oujéé, to by byla jízda.

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly