Stephen King - Pod Kupolou

Vydavateľstvo: IKAR
Počet strán: 878

 Väzba: pevná s prebalom

Čo sa to stalo v mestečku Chester’s Mill? Aká záhadná sila uväznila jeho obyvateľov pod neviditeľný zvon, cez ktorý nepreniknú ani najmodernejšie počítačom riadené rakety? Na tieto otázky márne hľadajú odpovede najväčšie kapacity americkej i svetovej vedy. Obyvatelia Chester’s Millu však riešia predovšetkým problém, ako prežiť. Pod záhadnou bariérou, ktorú všetci nazývajú prosto Kupola, čas plynie akosi rýchlejšie, ľudské vášne vybuchujú prudšie, smrť je brutálnejšia a zlu sa darí ako nikdy predtým. Majú ľudia, uväznení a ostro sledovaní celým svetom, vôbec šancu?

Odvšadiaľ počujem chvály na tohto autora a rozhodla som sa, že si od neho teda skúsim niečo prečítať. Mala som zároveň obavu, že 878 - stranová kniha bude pre mňa dosť veľké sústo, a že ma začnú nudiť rozsiahle opisy, v ktorých sa práve King vyžíva. Opak bol pravdou a spisovateľ si dokáže svojim rozprávačským  umením získať snáď každého.

Keď som čítala tento skvost, srdce mi bilo ostošesť, pretože dielo je plné zvratov, nečakaných situácií a napätia, kvôli ktorému som si chcela hrýzť nechty. Bola som nervózna, lebo autor pripravil postavám neľahké časy (a to nemyslím práve tie, čo sú spomínané v anotácii). Je tam viac problémov, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Hlavným kameňom úrazu je neskutočne vplyvný predstaviteľ mestečka Chester’s Mill. Nestará sa o nič, iba o seba a o prehlbovanie svojej moci (akýmikoľvek spôsobmi). Hrabe iba pre seba a sedí na peniazoch ako sliepka na vajciach. Je zodpovedný aj za Kupolu? To sa dozviete, ak si prečítate knihu.

Spisovateľ je pre mňa "majstrom slova". Rozsiahle opisy, ktoré tak rád vo svojich knihách praktizuje, mi vôbec neprekážali. No nadobudla som dojem, že sa až veľmi vyžíva v utrpení postáv, takže v niektorých pasážach mi nebolo všetko jedno. Jediné, čo mu musím vytknúť je toto. Bolo tam príliš detailné opisovanie smrti alebo veľmi dopodrobna vyrozprávaný priebeh skonu. V tých momentoch som mala pocit, že čítam horor. Ak vám smiem poradiť, tak si skúste nepredstavovať momenty smrti, ktoré sú v knihe opísané tak úžasne, že čitateľovi behá mráz po chrbte. Ak ste slabé povahy, tak sa tomuto dielu vyhnite oblúkom, pretože skoro na každej jednej stránke niekto umrie. Nepekne až brutálne.

King nešetrí ani jednu zo svojich postáv a má pre ne pripravený hrôzostrašný osud. Smrť? Alebo niečo horšie? Môže byť niečo horšie ako smrť? Autor ukázal čitateľom, že v niektorých situáciách, áno. Rozhodne budete spisovateľa nenávidieť a zároveň ho neuveriteľne obdivovať a zbožňovať. Nenávidieť za to, ako chladne, a s odstupom, vníma hrdinov jeho diela a obdivovať za jeho úžasný talent - privariť čitateľa ku knihe a nech je dej akýkoľvek, ten, kto príbeh číta, zotrvá a bude ho fanaticky "hltať". Prečo je tomu tak? Lebo King vytvoril niečo prudko návykové. Niečo, pri čom si poviete: "878 strán. Prečo iba tých 878 strán? Chcem viac!!!" Niečo, do čoho sa vžijete. Budete súcitiť s postavami a prosiť autora, aby im prestal chystať tie šialené situácie, z ktorých sa aj tak živí nedostanú. Alebo áno? Majú šancu na záchranu? Aký tromf má King v rukáve?

Musím ale vyzdvihnúť fakt, že sa autor prihovára čitateľovi: Tak sa pozrime.... Poďme tam a tam. Sme stále v tom istom čase. Pozrime sa na to a to. Imponovalo mi to, pretože tým vyjadril, že mu záleží na ľudoch, ktorí jeho knihu zoberú do rúk a chce, aby vedeli, že na nich myslí. Bolo to od neho pekné gesto, vďaka ktorému v mojich očiach stúpol. Čitateľov nebral ako samozrejmosť, čo aj potvrdil v závere knihy, keď sa im poďakoval, že príbeh prečítali do konca.

Úprimne prehlasujem, že som naozaj nevedela, že spisovateľ je až taký dobrý v tom, čo robí. No teraz už verím všetkým pozitívnym ohlasom, čo som na jeho adresu počula. Je až neuveriteľne inteligentný a vždy je aspoň kilometer pred čitateľom. Naozaj nezveličujem. On sa nedá prekuknúť a tým pádom vám stále dokáže vyraziť dych. Obdivujem ho, že mal toľkú guráž nato, aby postavy, ktoré si tak úžasne vystaval a neuveriteľne podal čitateľovi, nechal následne zomrieť hrôzostrašnou smrťou, ktorá bola zakaždým detailná. To mi prekážalo. Nemusel to až tak dopodrobna opisovať. Ten, kto príbeh číta, by  sa zaobišiel aj bez toho. Nie je to dielo pre slabé povahy. To vám už asi došlo, ale nie je to vyložene ani horor. Je to niečo medzi tým. Našlo sa tam aj pár úsmevných hlášok, ale myslím si, že málokto, kto túto knihu čítal, ich tam aj zaregistroval. Humor bola iba taká malá vsuvka a objavil sa v deji tri - štyrikrát. Je to naozaj divné, ale mne sa ani ten humor nezdal vtipný, skôr tragický. Smejte sa, keď sa príbeh nachádza vo vyhrotenej fáze. To sa nedá. King vás nechá uveriť v to, že jeho príbeh je skutočný a vy mu to zhltnete aj s navijakom a budete sa báť, že aké prekážky pripravil vašim obľúbeným hrdinom. Viem to podľa seba, lebo som s postavami prežívala smútok aj radosť. Autor proste vie, ako sa dostať čitateľovi do hlavy. Vie nás prinútiť vnímať jeho dielo, akoby bolo reálne a my mu uveríme. Nemáme na výber, lebo on je úžasný, jedinečný "majster slova".

Hodnotenie: 5/5