Adriana Gregorová - Povedal, že budem šťastná

Dvaja manželia - Miriam a Ján. Každý z iného cesta. Navždy ich však spojila spoločná dcéra.
Po nejakom čase sa zo Slovenska odsťahovali do Ameriky – krajiny snov a možností. No obidvaja majú rozdielny pohľad na šťastie, čo do ich vzťahu vnáša napätie.
Ján si nájde milenku, no zrazu zisťuje, že sa prerátal. Svojou vinou príde aj o prácu. Nevie, čo má robiť. Na scéne sa ale objaví vidina rýchleho zárobku s nekalým pozadím. Príjme ponuku alebo zostane čestným človekom?

Snažím sa vyhýbať knihám, okolo ktorých je rozruch, pretože keď ich čítam ja, zahrabem ich pod čiernu zem. Nerobím to naschvál. Naozaj sa mi nepáčia. Tento počin sa mi zdal príliš ospevovaný (vyhýbala som sa mu skoro rok a môžem povedať, že úspešne). Zlom nastal, keď som si prečítala príspevky od autorky (sociálne siete sú predsa len na niečo dobré) a zistila som, ako pravdivo a pekne píše. Keďže som jej výroky a myšlienky videla každý deň (a napočudovanie, vôbec mi to neliezlo na nervy) zaumienila som si, že to skúsim.

Hneď som si povedala, že som urobila dobre. Nečakala som, že sa mi to bude až tak pozdávať. Podľa mňa Adriana vytvorila nový podžáner románov pre ženy – temný román. Popísala by som ho nasledovne: žiadne presladené vecičky, absencia prílišného analyzovania vzťahových problémov, prítomnosť hrozných situácií len vítaná, avšak postavy sa netvária hlúpo, keď ich zastihnú a musia im čeliť, happy end v pravom zmysle slova radšej nehľadajte. Ak to zhrniem, všetko nasvedčuje, že toto bolo pre mňa to pravé orechové a som rada, že som napokon neodolala a knihu si prečítala.

Po našom súhlasnom áno a drkotajúcom bozku v dvadsaťstupňových mrazoch, keď slzy dojatia vyzerali po zamrznutí ako sviečky pod nosom, mi Ján pred malou kaplnkou sľúbil, že s ním budem šťastná. Verila som mu. Chcela som, aby príchod našej dcéry bol krásnym naplnením našej mladej lásky.
(str. 5)

Bolo úžasné, že ako čitateľka som sa mohla pozerať na myšlienkové pochody obidvoch manželov. Ďakujem autorke za to, že z chlapa neurobila mimozemšťana. Jeho myšlienky boli autentické a prudko uveriteľné. Zvládla to bravúrne. Nemám sa na čo sťažovať. No jedna chybička krásy by sa pritrafila; trvalo mi dlho, kým som si zvykla, že pohľady sa menia bez varovania. Žiadna nová kapitola, iba sek a už sa na situáciu pozerá druhý partner. Najprv som z toho mala guláš a znervózňovalo ma to, lebo som si myslela, že tento fakt ovplyvní kvalitu čítania, ale postupom času som to už neriešila. Priznávam však, že na začiatku mi to veľmi prekážalo. Treba si len zvyknúť. Nič iné.

Veľmi ma prekvapil smer, akým sa dielo uberalo. Čo sa môže stať z manžela pod vplyvom zlých okolností? Bol vždy takým človekom a iba sa pretvaroval? Či sa úplne zbláznil? Aké je to, keď chlapa, ktorého by ste mali poznať najlepšie, už nespoznávate? Ako som už spomínala, máme možnosť dostať sa aj do jeho hlavy, no niekedy by sme sa tam najradšej nenachádzali. Na konci som mala zatajený dych. Z tohto cukrovku rozhodne nedostanete, skôr vám bude behať mráz po chrbte, a práve to som zbožňovala.

Tentokrát bola vidina rozvodu reálnejšia ako kedykoľvek predtým. Chcel som sa rozviesť? Z finančného hľadiska nie. Z toho emočného som sám nevedel. Na Petru som zabudol po pár dňoch nášho rozchodu.
(str. 113)

Kniha ma milo prekvapila. Síce sa tam riešia vzťahové problémy, no všetko je dávkované opatrne a nič nie je presladené – práve naopak. Povedal, že budem šťastná popisuje omnoho závažnejšie udalosti ako klasické romány pre ženy. Miesto si tu našiel aj strach – taký, ktorý čitateľ pociťuje pri úplne inom žánri. Adriana vytvorila niečo unikátne a trafila sa do môjho vkusu. Do vkusu žien, ktoré neznášajú romantické ťahanice, sú rady, ak má hlavná hrdinka guráž a neobľubujú typické šťastné konce. Ak sa v tomto opise vidíte, neváhajte si príbeh prečítať.

Hodnotenie: 4,5/5