Zuzana Bilavská - Cudzie dievča

V živote vládne neistota, keď sa nemôžete spoľahnúť na človeka, ktorý by mal byť vašim oporným pilierom. Bútľavou vŕbou, ktorej sa môžete vyžalovať.
Jozef emigroval do Rakúska. V Bratislave nechal svoju rodinu. Jeho dcéra, Eva, sa po rokoch presťahovala k nemu, aby tam mohla študovať. Až v neznámom meste naozaj zisťuje, že sa pomoci od otca nedočká. Aj keď s ním býva vo Viedni, musí sa postarať sama o seba. Rodičovstvo nezvládol a nechal ju napospas osudu. Cudzie dievča v cudzej krajine. Život jej uštedrí jednu ranu za druhou. Urobí veľa chýb, aby sa dostala z problémov. Štúdium medicíny je finančne náročné.
Pomôcť jej chce aj lekár, ktorý v nej vidí svoju zosnulú dcéru. Tá podoba sa nezaprie. No jeho úmysly so sebou prinesú udalosti, ktoré by nik nečakal.

Niektoré časti sú skutočné.

Príbeh sa odohráva v rokoch 1988 až 2000 striedavo v Bratislave a vo Viedni. Dostávame sa do atmosféry časov minulých. Znova sa presvedčíme, ako sa v tej dobe ťažko žilo. Prostredníctvom jednej rodiny vidíme, aké to bolo, keď niekto utiekol z Československa. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by nám kniha „nerozprávala“ o jednom sebcovi, ktorý vzal nohy na plecia a o nič iné sa nestaral.

Eva pozorovala, ako mame dochádzajú sily a na obzore sa črtá ďalšia hádka. Krčila sa za stolom a popíjala kakao.
„Peniaze, peniaze, peniaze! Odkedy ťa poznám, nehovoríš o ničom inom!“
„Chcem pre nás lepší život! Je to také ťažké pochopiť? Budem ti telefonovať a písať vám listy. Ani sa nenazdáš a budem späť.“
„Prečo jednoducho nemôžeme ísť s tebou?“
„Došľaka, Elena!“ tresol päsťou o stôl. Zháčil sa práve včas, lebo jeho dcérka zdvihla vypúlené oči od raňajok. Bála sa, a tak musel zmierniť hlas. „Povedal som ti to hádam už stokrát. Ste predsa zárukou, že sa vrátim. Nie je to moja vina, ale chyba režimu, ktorý vládne v tejto krajine.“
(str. 15)

Zaslúžia si ľudia druhé šance? Niekedy je to komplikované. Niekedy ľúbite človeka, ktorý vás už toľkokrát sklamal a  veríte, že sa zmení. Že je to možno prechodný stav. Že si uvedomí, akú chybu urobil a už ju nebude opakovať. Ale opakuje ju znova a znova a vy si stále myslíte, že všetko sa na dobré obráti. Raz predsa musí nastať zlom. Áno, možno raz príde, no nebude taký, aký ste si predstavovali. Môže vás zničiť. Vás, a nie tú druhú osobu. Treba sa od takého človeka odpútať, kým nie je neskoro. Mladé dievča nepozeralo na varovné signály. Svojho otca malo rado. Všetko sa ale zrútilo a muselo sa životom pretĺkať po svojom.

Dej je zozačiatku predvídateľný. Ak toho máte veľa prečítaného, nič vás neprekvapí, pretože postavy sa pohybujú v typických slučkách príbehov. Je tu hlavná hrdinka, ktorá si musí zabezpečiť nejakú prácu, aby prežila a ďalej mohla študovať. Je ochotná urobiť čokoľvek. Svedomie sa ozve až potom. Poviete si, že to nie je originálne, no vzápätí si uvedomíte, že niektoré udalosti sú skutočné. V závere zistíte, že práve tá časť, ktorá pridávala knihe vyššie hodnotenie a udržiavala vás v napätí, bola výmyslom autorky. No nie tak celkom. Žeby sa aj to pohrávalo s reálnymi prvkami? Zistíte na konci. Spisovateľka to pekne vysvetlila. Avšak, neozrejmila, či to klišé, ktoré sa tam črtalo, malo blízko ku skutočnosti.

Upomienky sa kopili na kuchynskej linke a ona len ťažko uhýbala pohľadom pred nezaplatenými účtami. Na každej obálke stálo otcovo meno. Vysmievalo sa jej priamo do tváre a ignorovalo jej stupňujúcu sa zúfalosť.
(str. 65)

Možno som už prečítala veľa diel, ktoré čerpali zo života, no do dvoch štvrtín príbehu som vedela, čo bude nasledovať. Tie zvyšné dve ma neskutočne prekvapili. Tak to bol zvrat, ako sa patrí! Stále netuším, do akej miery je kniha výplodom fantázie. Nemohla som ju zavrieť, aj keď som si povedala, že na dnes stačilo. Jedno prekvapenie striedalo druhé. Spisovateľka nás neprestávala ohurovať a v takomto tempe vydržala až do konca.

Mám zmiešané pocity. Dej sa uberal typickým smerom a ja som hneď vedela, čo bude nasledovať ďalej. Aj tak som pokračovala v čítaní, pretože Cudzie dievča je napísané pútavo. Rozoberá sa tam komplikovaný vzťah otca a dcéry a snaha oslobodiť sa od „toxického“ človeka. Na stránkach je cítiť rozpoltenosť ženy, uvedomujúcej si, že zo svojho života musí vymazať osobu, ktorá by mala byť pre ňu najdôležitejšia. Táto fáza deja vás udrží pri knihe, zatiaľ čo sa spisovateľka chystá odkrývať tajomstvá, ktoré vás prekvapia a zaručia, že ju dočítate do konca. Neviem, ako mám dielo hodnotiť, pretože z klišé sa stalo klbko prekvapení. Je to pre mňa záhada, ale ak dokážete mávnuť rukou nad povedomými momentmi, príbeh vám rozhodne odporúčam.

Hodnotenie: Nejdem hodnotiť bodmi.