Pulzujúca Florencia 16. storočia. Tajný boj rivalov. Prekážky, intrigy a zrada. Veci, ktoré stáli za vznikom najkrajších diel, ktoré sa dnes pokladajú za nadčasové. Bola to dlhá cesta. Plná odriekania a práce do vyčerpania – ba až na pokraj smrti. Čo dokážu umelci spraviť kvôli svojmu majstrovskému dielu? Leonardo da Vinci a Michelangelo sa stretli nečakane vo Florencii. Leonardo tam prichádza z Milána, kde žil pár rokov. Práve dokončil Poslednú večeru. Chce sa venovať svojej vášni – sníva, že raz sa mu podarí letieť k oblakom. Túži tomu venovať všetok svoj čas. Ale to netuší, že sa stretne s nadaným mladíkom...
Michelangelo sa vracia do svojho rodiska z Ríma, kde mu odhalili jeho sochu Pieta a tým nadchol aj samotného pápeža. Ide to povedať rodine, ktorá ho v sochárstve vôbec nepodporuje.
Po čase sa im vo Florencii naskytne príležitosť získať zákazku na spracovanie mramorového monolitu, a vtedy sa začína neľútostný boj. Mramor napokon dostane Michelangelo, ale ani Leonardo sa nemieni vzdať. Robia si zle. Verejne sa urážajú, ale to nie je koniec...
Niektorí sa potešia (ako ja), iní nie, no v knihe je minimum mileneckej lásky. Láska je tu vnímaná z iného pohľadu; napríklad otcovská, priateľská, a hlavne láska k umeniu – skôr posadnutosť - zohráva najviac. Ja som hneď vedela, že to nebude „sladké“ ako kilo cukru, pretože takýto ľudia neriešili príliš vzťahy. Celý ich svet bol len o kráse umenia a spôsobe, ako niečo vytvoriť, aby sa na to nezabudlo ani po stáročia.
Ale nemyslím si, že romantické duše by Olej a mramor nezaujal. Táto historická fikcia je bravúrne napísaná. Čistá genialita.
Je známe, že medzi týmito umelcami bola rivalita, nemali sa radi, dokonca žili vo Florencii súčasne od roku 1501 až do 1505 - do tohto časového obdobia je zasadený aj dej knihy. Pravdou je tiež to, že Leonardo túžil lietať a taktiež, že sa rozmýšľalo, že by mramor dostal on, no nakoniec sa rozhodli pre Michelangela. Nič sa však nepíše o tom, že by o zhotovenie Dávida bojovali. Táto časť je len autorkina (výborná) fikcia. Ja som lipla na každom slove a s napätím som čakala, aké prieky si urobia v ďalšej kapitole. Niekedy bolo veľmi ťažké odlíšiť realitu a výmysel spisovateľky – priam nemožné. Vtedy som si povedala, že sa nad tým nejdem zamýšľať a v kútiku duše som si priala, aby som si to nemusela hľadať na internete. Nechápte ma zle, históriu milujem, no autorka ma tak zmiatla fikciou, že keby to neobjasnila, mala by som v hlave zmätok a sama by som to veru rozpoznať nevedela. Chvalabohu, že na konci knihy nám Stephanie objasnila historické súvislosti.
Leonardo mi bol nesympatický od začiatku príbehu. Neviem či sa charakter literárnych postáv zakladá na reálnych povahových črtách, no ak by mala možnosť stretnúť maliara, ktorý vytvoril Monu Lisu, nebola by som dvakrát nadšená. Prezentoval sa ako najväčší umelec, bol pyšný, vypočítavý a hašterivý. Michelangela som mala rada, aj keď bol výbušný, temperamentný, a to ho nejedenkrát priviedlo do problémov. No bol, podľa mňa, aj skromný, dokázal si priznať chybu a nechcel nič iné, len to, aby ho rodina pochválila a neotáčali sa mu chrtom. Koniec ma dojal. Vtedy som začala rešpektovať v príbehu aj druhú postavu, no ešte vždy som si želala, aby mal viac priestoru mladý sochár. Nestalo sa. Leonardo toho mal viac na srdci. Z môjho uhla pohľadu bol Michelangelo zaujímavejší a jemu mala spisovateľka venovať pozornosť. To je iba môj subjektívny názor. Možno sa niektorým z vás bude pozdávať druhý protagonista.
S Olejom a mramorom preniknete do tajov umenia. Zistíte, ako sa kedysi miešali farby, aké náradia sa používali na vymodelovanie sochy. Celý príbeh je čarovný. Odkryjete tajomstvá 16. storočia – dych vyrážajúce, ale tiež špinavé. Jedno je isté; knihu neodložíte, až kým neprečítate poslednú stránku.
Je známe, že medzi týmito umelcami bola rivalita, nemali sa radi, dokonca žili vo Florencii súčasne od roku 1501 až do 1505 - do tohto časového obdobia je zasadený aj dej knihy. Pravdou je tiež to, že Leonardo túžil lietať a taktiež, že sa rozmýšľalo, že by mramor dostal on, no nakoniec sa rozhodli pre Michelangela. Nič sa však nepíše o tom, že by o zhotovenie Dávida bojovali. Táto časť je len autorkina (výborná) fikcia. Ja som lipla na každom slove a s napätím som čakala, aké prieky si urobia v ďalšej kapitole. Niekedy bolo veľmi ťažké odlíšiť realitu a výmysel spisovateľky – priam nemožné. Vtedy som si povedala, že sa nad tým nejdem zamýšľať a v kútiku duše som si priala, aby som si to nemusela hľadať na internete. Nechápte ma zle, históriu milujem, no autorka ma tak zmiatla fikciou, že keby to neobjasnila, mala by som v hlave zmätok a sama by som to veru rozpoznať nevedela. Chvalabohu, že na konci knihy nám Stephanie objasnila historické súvislosti.
Leonardo mi bol nesympatický od začiatku príbehu. Neviem či sa charakter literárnych postáv zakladá na reálnych povahových črtách, no ak by mala možnosť stretnúť maliara, ktorý vytvoril Monu Lisu, nebola by som dvakrát nadšená. Prezentoval sa ako najväčší umelec, bol pyšný, vypočítavý a hašterivý. Michelangela som mala rada, aj keď bol výbušný, temperamentný, a to ho nejedenkrát priviedlo do problémov. No bol, podľa mňa, aj skromný, dokázal si priznať chybu a nechcel nič iné, len to, aby ho rodina pochválila a neotáčali sa mu chrtom. Koniec ma dojal. Vtedy som začala rešpektovať v príbehu aj druhú postavu, no ešte vždy som si želala, aby mal viac priestoru mladý sochár. Nestalo sa. Leonardo toho mal viac na srdci. Z môjho uhla pohľadu bol Michelangelo zaujímavejší a jemu mala spisovateľka venovať pozornosť. To je iba môj subjektívny názor. Možno sa niektorým z vás bude pozdávať druhý protagonista.
S Olejom a mramorom preniknete do tajov umenia. Zistíte, ako sa kedysi miešali farby, aké náradia sa používali na vymodelovanie sochy. Celý príbeh je čarovný. Odkryjete tajomstvá 16. storočia – dych vyrážajúce, ale tiež špinavé. Jedno je isté; knihu neodložíte, až kým neprečítate poslednú stránku.
Hodnotenie: 4,5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly