Toto je asi hlavné motto knihy. Autorka ukáže čitateľovi, že aj ľudia, ktorí sú v jeseni svojho života, dokážu myslieť, akoby nimi lomcovala puberta.
Spáchajú lúpež, aby sa dostali do väzenia, pretože títo penzisti sa domnievajú, že byť "za mrežami" je lepšie, ako bývať v domove dôchodcov, kde sú večierky, zlé jedlo a nedostatok keksov. Personál sa k nim správa veľmi nepríjemne a postupom času majú tiež zakázané vychádzky. Je čas na zmenu! Ujdu, no cestu do väzenia si treba riadne užiť. Medzitým sa v domove začínajú búriť ďalší dôchodcovia. Vedenie je z toho v koncoch...
Na túto knihu je veľmi málo recenzií, takže som nevedela, či sa do čítania pustiť. Nakoniec, anotácia ma veľmi lákala, tak som tomu dala šancu. Už veľakrát som sa presvedčila, že obal diela je marketingový ťah - aj teraz. Netvrdím, že obsah, ktorý vidíte na knihe, je klamlivý, no je príliš zaujímavý v porovnaní s realitou.