Lea vyrastala v Albánsku. Aj keď to bola socialistická krajina a situácie, ktorým obyvatelia museli čeliť, sa nelíšili od ostatných štátov s rovnakým osudom, niečo bolo predsa iné. Vierovyznanie a kultúrne zvyklosti, vývoj situácie, keď zo striktných pravidiel prešli do slobody, ktorá im ponúkla len frustráciu z toho, že nič nemajú pod kontrolou. Autorka sa zamýšľa, čo znamená sloboda a vo svojich úvahách sa vracia do detstva, keď nechápala súvislosti. Pochopila ich neskôr, keď začala vnímať nepríjemné dôsledky režimu, ktorý zrazu nebol, ale aj zmien, ktoré nahradili jeho miesto. Táto reportáž je napísaná ako autobiografia, no zároveň nám ukazuje všetky tváre Albánska.
Albánsko ma nikdy nelákalo, ak mám byť úprimná, ale táto kniha ma presvedčila, že chcem o tejto krajine čítať, že potrebujem informácie, ktoré nám Lea zaujímavou formou priblížila. Opisovala aj to, ako vnímajú Albánsko cudzinci. Raz som vybuchla v úprimný smiech. Kultúrne rozdiely a interakcie s ľuďmi v inom štáte niekedy prinesú humorné momenty. Ypi tu zhrnula všetko, čo som chcela o jej domovine vedieť. Aj to, čo som vôbec nepredpokladala, že sa dozviem. Tento štát má veľmi pestrú minulosť zaujímavých osôb, bolestivých príbehov a silných pút.
Aj keď si myslíte, že ste prečítali už mnoho reportáží o socialistických krajinách, táto vás dokáže v určitých momentoch ešte stále prekvapiť. Je to vlastne rodinná sága spojená s autobiografiou a reportážou. Je výborne napísaná. Môže sa zdať, že prevládajú fakty a opis politickej situácie, že život autorkinej rodiny je prakticky zatlačený do úzadia a občas budete zabúdať, že má brata, ale jej denník písaný v najintenzívnejších okamihoch albánskych dejín je príliš osobný na to, aby to bola „klasická“ reportáž. Je to z každého rožku trošku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly