Kniha mnou pohla. Najprv negatívne, potom som si však pozrela súvislosti a začala som ju vidieť v inom svetle. Pre toho, kto nepozná juhokórejskú spoločnosť, kto o nej nič nevie, je čítanie veľmi kontroverzné. No na Vegetariánku sa treba pozerať komplexne. Ako na ženský protest voči patriarchátu, ktorý je v tejto krajine silne zakorenený a nie je možné ísť iným smerom, len tým, ktorý je vopred daný pre každú ženu. Ale hlavná hrdinka sa vzoprie príkazom a zákazom. Chce byť voľná. Až do takej miery, že napokon stratí svoju identitu. Vnímam to ako veľmi silný motív útlaku a následne vzdoru, ktorý sa pretaví do odporu takého radikálneho, že čitateľovi je zle. Ja som musela trikrát knihu odložiť.
Na začiatku som si znova pomyslela, že asi by som sa mala od Bookerovej ceny držať čo najďalej, lebo toto ocenenie ma iba hnevá, ale napokon som zmenila uhol pohľadu a uvidela som všetko, čo sa nám snažila autorka povedať. Tá kontroverznosť plnila svoju úlohu.
Kniha je rozdelená na tri časti. Na tri novely. Jedna je napísaná z pohľadu manžela hlavnej hrdinky, druhá z pohľadu jej švagra, ktorý s ňou nemá práve najčistejšie úmysly a napokon vidíme pohľad jej sestry, ktorá nám približuje úlohu ženy v prostredí, kde sú dominantní muži. Aj týmto sa podľa mňa spisovateľka pokúšala popísať beznádej, ktorú hlavná postava prežívala, pretože jej hlas je skoro vždy utlmený. Akoby jej telo nebolo jej telom a rozhodnutia jej rozhodnutiami. Akoby sa snažila získať naspäť kontrolu, ktorú jej muži zobrali. Jej prerod je znepokojujúci, no zároveň veľkolepý. Divné sny spôsobili to, že sa chce vymaniť zo spoločenských okov. Avšak niektoré časti zvládnete s námahou dočítať. Dielo preto nie je vhodné pre každého. Je iné. Perverznosť a zvláštnosť tu nemá mieru. Na to treba brať ohľad, keď po ňom siahnete. Ja som si k nemu dlho hľadala cestu, ale nakoniec čítanie neľutujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly