Lou má nadpriemerné IQ, no je v živote stratená rovnako ako všetci ostatní. Dokonca sa zdá, že viac. Keď stretne mladú bezdomovkyňu, jej naivné predstavy o svete sa hneď rozplývajú a na ich miesto nastupuje zmätok a pochybnosti, či šance, ktoré niektorým ľuďom dávame, majú význam a či tým iba nezraňujeme samých seba. Každý má právo na chyby, ale niektoré sú príliš fatálne, aby v nás nezanechali hlbšiu stopu. Trinásťročné dievča má oči otvorené a vníma všetko, čo sa okolo neho deje. Nevie však správne odhadnúť situáciu, ktorá sa čoraz viac komplikuje.
Delphine je moja najobľúbenejšia francúzska spisovateľka a pomaly sa dostávam k celej jej tvorbe. Jej knihy sú väčšinou kratšie, no nič im nechýba. Je schopná takého ponoru do vnútra postáv, že takúto analýzu nezvládne každý. Tu vytvorila zmätené dievča, ktoré sa učí, ako funguje život prostredníctvom svojich bystrých postrehov, ktoré nie sú niekedy v poriadku. Vidí ho cez svoju optiku a čitateľovi ponúka otázky na zamyslenie. Prečo dospelí ľudia nezmenia svet? Prečo je všetko také nespravodlivé a zložité, aj keď je riešenie občas veľmi prosté? Niekedy sú tie najbanálnejšie otázky tie najkomplikovanejšie a človek na ne nepozná správnu odpoveď.
Autorka v diele opisuje ťažobu bytia, ktorá sa jasne dostáva do popredia príbehu a deformuje vzťahy všetkých protagonistov. Kniha ale nie je úplne depresívna a to sa mi veľmi páčilo. Na konci zasvieti malé svetielko nádeje. Delphine nechce čitateľa obrať o ilúzie. Kniha je plná pocitov, a aj keď je krátka, budete mať dojem, že vám dala mnoho a išla do hĺbky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly