Do Bohom zabudnutej horskej dedinky prichádza tridsiatnička Emilia. Čo tam hľadá? Pokoj alebo spasenie a pochopenie? Nikto do tých končín nezavíta iba tak z voľnej chvíle. Musí mať nejaký dôvod. Príčinu sa čitateľ po malých kúskoch dozvedá. Je ťažké odpustiť. No najťažšie odpustiť sám sebe.
Občas si pozriem, čo má nové Inaque, lebo toto vydavateľstvo má dobrý nos na knihy. Skoro nikdy ma nesklamalo. V rýchlosti som si pozrela anotáciu tejto knihy a hneď som si ju kúpila. Neurobila som chybu, aj keď som si najprv myslela, že bude plná lásky. Áno, je, no milenecká láska nie je uprednostňovaná pred rodičovskou, súrodeneckou ani priateľskou. Toto dielo priam kričí, aby bolo pochopené. Dá sa ťažký zločin odpustiť? Dokáže odpustiť Boh? Teraz vám je asi zrejmé, že ateistom túto novinku neodporúčam.
Ktoré tam navždy ostanú, čierne a hlboké.
Ale ak budeš chcieť, môžeš okolo nich vybudovať život.
Tak ako vyrastie tráva na okraji kráterov. Ako sa môžu zdobiť studne kvetináčmi.
Tvoj život bude vždy kruhom okolo priepasti.
str. --
Príbeh je prerozprávaný z pohľadu Bruna, ktorý by si už nikdy nepomyslel, že by sa jeho život mohol zmeniť. No Emilia vtrhla do dedinky ako tornádo a doniesla so sebou to dobré aj to zlé. O svojej minulosti nehovorí, ale nesie si ju so sebou ako balvan, presvedčená, že sa nemá právo sťažovať a musí ho znášať až do svojich posledných dní.
...čím sme slabší, tým viac ubližujeme.
str. --
Táto kniha je príbehom o odpustení, o preukázaní láskavosti, ľudskosti a súdení druhých aj seba. Je napísaná nádherne. Každý opis je umenie. Doteraz však neviem, ako sa mám postaviť k morálnym otázkam, ktoré otvorila. Stále nad tým premýšľam. Stále uvažujem nad tým, či sa dá odpustiť úplne všetko. Či sa môže odpustiť úplne všetko. Či by nemala byť nejaká hranica. Putuje mi to mysľou a neviem na to odpovedať. Moje myšlienky permanentne zablúdia k tejto novinke. Autorka teda docielila, čo chcela. Na dielo sa nedá zabudnúť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly