Tereza úplne vybočuje z davu. Z davu oviec, ktoré idú za stádom, pretože líšiť sa už človek v dnešnej dobe nemôže, aj keď sa vraví opak.Z každej strany pociťuje tlak, že sa nespráva tak, akoby sa mala. A to ešte nikto nevie, čím sa vlastne živí. Stará sa o to, aby sa jej klientom vrátili naspäť peniaze, ktoré im boli odcudzené. Používa na to rôzne spôsoby. Nik by to o nej nepovedal... Výzor klame, ale zdá sa nereálne, aby táto žena vydierala ľudí tak, ako to v skutočnosti robila.
Stojí ale veľká suma peňazí za to, aby sa vystavovala obrovskému riziku? Dokáže jej „plat“ vyvážiť zlé pocity a nebezpečenstvo, ktoré podstupuje.
Čo napokon zistí? Nájde si svoje miesto na Zemi, alebo stále nikde nezapadne? Lepšia otázka: Chce vôbec niekde zapadnúť? Niekam patriť?
S vydavateľstvom Tatran spolupracujem už niekoľko rokov a vždy som si vravela, že si musím vypýtať všetky Alicine knihy, ktoré vydalo. Ten deň nikdy nenastal, lebo mi do toho stále niečo prišlo. No teraz som dostala príležitosť prečítať si aspoň tento počin. Mala som ho prelúskaný za pár hodín. Kniha sa čítala jedna radosť. Milujem štýl písania autorky. V tom problém nebol.
Vždy som bola rebelka – sama proti všetkému, možno aj proti sebe. Vzpierala som sa, kopala, hrýzla, bojovala. Úplne zbytočne... Spoločenské schémy si ma aj tak našli a postupne som ustúpila. No nie až tak ako väčšina ľudí, už len vzhľadom na moju prácu. Zostalo vo mne zakorenených veľa vecí, s ktorými nesúhlasím. A túžba, že raz príde veľká vlna, ktorá ich všetky spláchne.
(str. 14)
Asi už tušíte, že niekde teda problém musel byť. Tým bola veľká dávka vymyslených udalostí spojená s pravdivo vykreslenou dnešnou situáciou mladých ľudí a typickými krásnymi myšlienkami popretkávanými úplnou nereálnosťou. Taký mix, kontrast, ktorý s veľkou intenzitou bil do očí. Hlavná hrdinka vydierala ľudí – mužov, ktorí by ju mávnutím ruky mohli dať odstrániť, no ona z toho vždy vyviazla so zdravou kožou. Napočudovanie sa jej nikto pomstiť nechcel. Alebo? To je však iná, ďalšia absurdná, pesnička, ktorá siahala až na koniec Veľkej vlny. Možno som však všetko príliš analyzovala, no na to tu sú Alicine knihy, však? Aby sa rozobrali do hĺbky.
Zo začiatku som dielo priam hltala, lebo spisovateľka popísala všetky problémy a nátlaky, a hlavne dotieravé otázky, ktoré môžu postretnúť mladého človeka. Opísala to vynikajúco. Aj to, ako sa na človeka pozerajú ostatní, keď nechce ísť s davom a túži mať vlastnú cestu. Ani ja sa neprispôsobujem spoločnosti a tiež neočakávam, že sa spoločnosť prispôsobí mne, ale zo strany niektorých ľudí chýba porozumenie. Prosto, niektoré osoby si stále myslia, že niečo musí fungovať tak, ako to vždy bolo, a nemôže nastať zmena. Ak sa líšite, nejdete s davom, ste už vopred odpísaní a pripadáte si ako blázni. V poslednej dobe sa sama seba pýtam, čo sa to s nami ľuďmi deje. Táto kniha ku mne prišla v správny čas. Zistila som, že dnešná doba je na takéto myšlienky stvorená a mladý človek to má naozaj ťažké. Alica nastavila zrkadlo spoločnosti a záleží len na vás, čo si z toho zoberiete. Dúfam, že Veľká vlna niektorým otvorí oči. Nemôžeme byť predsa rovnakí. To by bola nuda, nemyslíte?
Neviem, čo chcem, ale toto nie. Priviesť na svet deti, ktoré aj tak zomrú, a tak to ide dookola, a všetci tu napokon dupeme po pozostatkoch našich predkov, ani si to neuvedomujeme. Narodili sme sa, aby sme zomreli, je jedno, čo v živote robíme.
(str. 25)
Verila som, že autorka využije potenciál knihy a naservíruje nám poriadnu akciu. Stále som čakala a vravela si, že teraz musí nastať zlom. Teraz. Dobre, tak teraz. Nič. Podľa mňa bol dej až neuveriteľne pokojný a to mi nebolo pochuti. Chcela som napätie, akciu. Nič také sa, žiaľ, nekonalo. Všetko sa rozbehlo až na úplnom konci, a tým pádom sa to aj všetko prirýchlo uzavrelo. Ledva som si to stihla uvedomiť. Bum, niečo zaujímavé sa začína diať. Bum, všetko vyriešené, môže sa prejsť na (tiež zrýchlené) objasňovanie a záver. Lúsknutím prstov. Akoby sa Alica snažila dodržať nejaký počet strán a zistila, že jej to nevychádza a obetovala pre to koniec. Škoda. Toto je ale jej starší príbeh, takže som si bola vedomá, že môžem mať výhrady, pretože autor sa každou knihou zlepšuje. Tak sa to deje aj v prípade autorky.
Tento príbeh má silné, nádherné myšlienky. Presne také, na aké sme pri Alici zvyknutí. Núti spoločnosť zamyslieť sa. Núti nás pouvažovať nad životom a tým, či sa chceme naozaj stať ovcami, alebo či stojí za to, že sa netúžime prispôsobiť. Veľká vlna predkladá veľa otázok, na ktoré si musíme odpovedať sami. Pohne vami. Ak si myslíte, že nikde nepatríte, mali by ste si ju prečítať. Koniec vám dá tú správnu odpoveď, aj keď je neskutočne zrýchlený a to sa mi nepáči. Najprv knihou plávame s krásnymi úvahami. Dalo by sa povedať, že sa tam nič zásadné nedeje. Čakáme na ten zlom, ktorý nás oberie o dych, no keď nastane, musí sa rýchlo skončiť, lebo je to úplný záver príbehu. Táto akcia-neakcia mi prekážala.
(str. 14)
Asi už tušíte, že niekde teda problém musel byť. Tým bola veľká dávka vymyslených udalostí spojená s pravdivo vykreslenou dnešnou situáciou mladých ľudí a typickými krásnymi myšlienkami popretkávanými úplnou nereálnosťou. Taký mix, kontrast, ktorý s veľkou intenzitou bil do očí. Hlavná hrdinka vydierala ľudí – mužov, ktorí by ju mávnutím ruky mohli dať odstrániť, no ona z toho vždy vyviazla so zdravou kožou. Napočudovanie sa jej nikto pomstiť nechcel. Alebo? To je však iná, ďalšia absurdná, pesnička, ktorá siahala až na koniec Veľkej vlny. Možno som však všetko príliš analyzovala, no na to tu sú Alicine knihy, však? Aby sa rozobrali do hĺbky.
Zo začiatku som dielo priam hltala, lebo spisovateľka popísala všetky problémy a nátlaky, a hlavne dotieravé otázky, ktoré môžu postretnúť mladého človeka. Opísala to vynikajúco. Aj to, ako sa na človeka pozerajú ostatní, keď nechce ísť s davom a túži mať vlastnú cestu. Ani ja sa neprispôsobujem spoločnosti a tiež neočakávam, že sa spoločnosť prispôsobí mne, ale zo strany niektorých ľudí chýba porozumenie. Prosto, niektoré osoby si stále myslia, že niečo musí fungovať tak, ako to vždy bolo, a nemôže nastať zmena. Ak sa líšite, nejdete s davom, ste už vopred odpísaní a pripadáte si ako blázni. V poslednej dobe sa sama seba pýtam, čo sa to s nami ľuďmi deje. Táto kniha ku mne prišla v správny čas. Zistila som, že dnešná doba je na takéto myšlienky stvorená a mladý človek to má naozaj ťažké. Alica nastavila zrkadlo spoločnosti a záleží len na vás, čo si z toho zoberiete. Dúfam, že Veľká vlna niektorým otvorí oči. Nemôžeme byť predsa rovnakí. To by bola nuda, nemyslíte?
Neviem, čo chcem, ale toto nie. Priviesť na svet deti, ktoré aj tak zomrú, a tak to ide dookola, a všetci tu napokon dupeme po pozostatkoch našich predkov, ani si to neuvedomujeme. Narodili sme sa, aby sme zomreli, je jedno, čo v živote robíme.
(str. 25)
Verila som, že autorka využije potenciál knihy a naservíruje nám poriadnu akciu. Stále som čakala a vravela si, že teraz musí nastať zlom. Teraz. Dobre, tak teraz. Nič. Podľa mňa bol dej až neuveriteľne pokojný a to mi nebolo pochuti. Chcela som napätie, akciu. Nič také sa, žiaľ, nekonalo. Všetko sa rozbehlo až na úplnom konci, a tým pádom sa to aj všetko prirýchlo uzavrelo. Ledva som si to stihla uvedomiť. Bum, niečo zaujímavé sa začína diať. Bum, všetko vyriešené, môže sa prejsť na (tiež zrýchlené) objasňovanie a záver. Lúsknutím prstov. Akoby sa Alica snažila dodržať nejaký počet strán a zistila, že jej to nevychádza a obetovala pre to koniec. Škoda. Toto je ale jej starší príbeh, takže som si bola vedomá, že môžem mať výhrady, pretože autor sa každou knihou zlepšuje. Tak sa to deje aj v prípade autorky.
Tento príbeh má silné, nádherné myšlienky. Presne také, na aké sme pri Alici zvyknutí. Núti spoločnosť zamyslieť sa. Núti nás pouvažovať nad životom a tým, či sa chceme naozaj stať ovcami, alebo či stojí za to, že sa netúžime prispôsobiť. Veľká vlna predkladá veľa otázok, na ktoré si musíme odpovedať sami. Pohne vami. Ak si myslíte, že nikde nepatríte, mali by ste si ju prečítať. Koniec vám dá tú správnu odpoveď, aj keď je neskutočne zrýchlený a to sa mi nepáči. Najprv knihou plávame s krásnymi úvahami. Dalo by sa povedať, že sa tam nič zásadné nedeje. Čakáme na ten zlom, ktorý nás oberie o dych, no keď nastane, musí sa rýchlo skončiť, lebo je to úplný záver príbehu. Táto akcia-neakcia mi prekážala.
Hodnotenie: 3/5
Za knihu z celého srdca ďakujem autorke.
Kúpiť si ju môžete napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly