Fionnuala Kearneyová - Lavína

Jess prežila svoje jediné dieťa. To je to najhoršie, čo sa môže stať každému rodičovi. Chvalabohu, že niečo z nej na tomto svete zostalo. Jej dcéra Anna mala malú dcérku, ktorá potrebuje opateru.
 

No nárok na dieťa si chce uplatniť aj niekto iný. Aby toho nebolo málo, keď je Anna mŕtva, odkrýva sa  tiež veľké tajomstvo a zmetie všetko ako lavína. Čomu Jess doposiaľ verila už nie je. Poznáte naozaj dobre ľudí, ktorých ľúbite? Ak áno, nie je to len klam? Všetci máme svoje tajomstvá, no postava v knihe zisťuje, že nie sú tajomstvá ako tajomstvá. Niektoré sú neškodné, ďalšie môžu prevrátiť život hore nohami...
Iné by však nemali vôbec existovať.

Mám v živej pamäti, ako som si užila čítanie Ty, ja a tí druhí (bolo to moje prvé zoznámenie s autorkou), takže som dvakrát nerozmýšľala a pustila som sa do tejto. Aj keď spisovateľka rada rieši vzťahové problémy a možno zozačiatku máte pocit, že to bude román pre ženy, vôbec to nie je ten typ románu. Tušila som, že táto kniha bude napísaná rovnakým štýlom. Netrpezlivo som čakala, čo pre nás pripravila.

Zobudím sa omámená. Tvár mám vlhkú.
Nemôžem plakať, ale zdá sa, že každú noc prehltnem more a slaná voda mi vyteká z očí.
(str. 21)

Všetko začalo srdcervúco. Chvíľu bol čitateľ pohltený iba smútkom žialiacej matky. Ale aj cez ten smútok sa odkrýva niečo, čo by malo byť navždy pochované spolu s jej dcérou. Akým človekom bola zosnulá Anna, keď ešte žila? Dozvedáme sa to cez jej príspevky na blogu, ktoré tvoria súčasť knihy a utvárajú kompletný obraz o tom, čo cítila, ako rozmýšľala a prečo urobila to, čo urobila. Je možné, že k nej nebudete prechovávať sympatie, no jej príspevky budete čítať so záujmom, lebo len ona vám môže povedať tú pravdu, po ktorej bažíte. Či nie? Táto časť je geniálne napísaná. Odsudzujete osobu píšucu slová na internete, ale zároveň chcete, aby vám spisovateľka napísala všetky príspevky, aby ste poznali jej tajomstvo. Síce je mladá žena už dávno mŕtva, príspevky sa servírujú veľmi účelovo a v správny čas. Nič sa nevie dopredu. Všetko sa odvíja od toho, v akom štádiu zistenia pravdy je jej matka a čo vie rodinný priateľ. Tí dvaja sú totižto rozprávačmi, takže tým naznačujem, že dielo je aj v tomto prípade, tak ako to bolo v Ty, ja a tí druhí, rozdelené na pohľady.

Kniha by sa čítala naozaj úžasne, ak by sa v nej zopárkrát nevyskytoval zlý slovosled. Viem, že je ťažké opravovať text, no radšej postupovať pomaly než rýchlo. Potom sa to odrazí na pocitoch čitateľov. Mám dojem, že kniha bez chýb neexistuje. Ikar nie je výnimkou. Ani ostatné vydavateľstvá nie sú. No v tomto prípade mi to prekážalo viac než by sa patrilo.

V tieňoch ležia sivé kusy, nejasné a nedefinované. Časti jej sveta, ktorý som nepoznala.
(str. 187)

Až do konca som bola príbehom uchvátená, horlivo som pretáčala stránku za stránkou, ale záver ma neoslovil. Bolo to veľké sklamanie. Asi je to tým, že som Lavínu porovnávala s dielom z roku 2015, aj keď to boli odlišné príbehy. Preto to nedopadlo dobre. Uvedomila som si, že hľadám niečo psychologické a ani koniec mi to nevedel poskytnúť. Ty, ja a tí druhí bol však iný odvar a odporúčam ho všetkými desiatimi. Pri tejto novinke sa mi zdalo, že ju chce dopísať za každú cenu a nič navyše neobjasňovať. Bolo to zvláštne. Cítila som, že záver je umelo vytvorený a to nie je dobré.

Ak si chcete prečítať príbehy od Fionnualy Kearneyovej, radím vám, začnite s týmto a až potom sa presuňte k jej staršiemu. Ja viem, každý sme iní. Čo vyhovuje mne, nemusí vám, no ak si knihu kúpite a nebude sa vám až tak veľmi páčiť, dajte šancu jej druhej knihe. Nie že by táto bola zlá, no spisovateľka vytvorila úžasné postavy, tajomné pozadie deja, tajomstvo, ktoré vám vyrazí dych a potom to všetko uzavrela príliš jednoducho a rýchlo. Čakala som niečo kvalitnejšie, pretože viem, že vie písať kvalitnejšie. Keby som ju čítala ako prvú, dala by som jej lepšie hodnotenie, ale teraz v mojich očiach dosahuje iba na priemer.

Hodnotenie: 3/5