Simon Sebag Montefiore - Romanovovci (1613-1918)

Dvadsať cárov a cárovien. Absolutizmus v Rusku. Čo všetko môže spôsobiť neobmedzená moc? Popravy, mučenie, paranoja... To je len začiatok opisu ich vládnutia.
Čitateľ zisťuje, že v tých časoch sa nedalo veriť nikomu – ani vlastnej rodine. Hemžilo sa to tam vraždami, sprisahaniami, otravami a nikto si nemohol byť istý, že sa dožije rána. Tento neustály strach neprospieval psychike. Niektorí panovníci boli šialení. Čo sa stalo, ak na trón zasadol blázon? Akým smerom sa uberala jeho politika?
Táto kniha nám odhalila to, čo pred nami bolo skryté. Ukázala spôsob života vladárov a prezradila aj niektoré veci, ktoré by sme sa nemali možnosť dozvedieť, pretože sú príliš kontroverzné. Objasňuje tiež súvislosti a zároveň oboznamuje čitateľa so zaujímavosťami a s neskorším vývojom udalostí prostredníctvom poznámok pod čiarou, takže je v nej popísané všetko, čo sa tohto rodu dotýka.

Dielo začína mapou, ktorá zobrazuje expanziu Ruska od roku 1613 do 1917. Môžete vidieť, aké územia a kedy obsadili. Potom sa presuniete na rodinný rodokmeň. Je veľmi zrozumiteľný, takže som nadobudla dojem, že v takomto duchu bude písaná aj kniha. Utvrdila som sa v tom ešte viac, keď som zistila, že je rozdelená na dejstvá (vzostup, vyvrcholenie a úpadok ich moci) a každé dejstvo má vlastné obrazy – teda svoje tematické celky. Kapitoly začínali „Obsadením“, takže som presne vedela, kto sa na „scéne“ objaví a prečo. Všetko bolo krásne chronologicky usporiadané. Začali sme Ivanom Hrozným a skončili Mikulášom II.

Čím je samovládca starší, tým väčšmi sa zostruje boj o vplyv, z čoho vyplýva, že vladár je čoraz podozrievavejší, a teda oveľa nebezpečnejší.
(str. 211)

Pochopila som však, že takáto podrobná historická kniha je predsa len zložitá, aj keď sa autor snaží zo všetkých síl. Keby nemal tú túžbu všetko nám so zanietením vysvetľovať, mohlo by to pre nás dopadnúť katastrofálne a celkový dojem by vystihoval iba zmätok. Rodinné vzťahy boli zamotané ako klbko vlny. Hneď mi bolo jasné, že to, čo sa mi javilo od začiatku komplikované, by sa mohlo ešte skomplikovať neodborným výkladom. Keďže Simon prednášal dejiny na univerzite, pokúšal sa písať tak, aby to bolo zaujímavé aj pre človeka, ktorý ich doteraz ignoroval. Niekedy sa mi zdalo, že čítam historickú divadelnú hru, nie niečo reálne. Až tak ma to pohltilo. Možno to bolo spôsobené sčasti tým, že spisovateľ bol kreatívny a rozdelil dejovú líniu tak, ako som už spomínala.

Autor sa skôr sústreďoval na správanie panovníkov a ich divoké povahy. Vyskytli sa aj opisy vzhľadu, no podľa mňa na to viac poslúžia obrázky. Ako môžete vidieť na mojej fotografii, sú farebné, s popisom, a zasahujú do plynulosti textu. Ak mám pravdu napísať, najprv mi to prekážalo, no napokon som si povedala, že si dočítam odsek, ktorý mám rozčítaný a potom sa k nim vrátim. Mne to vyhovovalo. Neviem, čo na to poviete vy, no táto kniha nie je jediná, ktorá je takto spracovaná. Už som videla zopár... Ja osobne sa teším z látkovej záložky, ktorá je súčasťou knihy, pretože nemusíte nikde „loviť“ klasickú a neriskujete, že sa vám dielo zatvorí a nebudete vedieť, kde ste skončili. Túto máte vždy poruke.

Prekladateľka namiesto Mikuláša používala meno Nikolaj. Bude vám vysvetlené, prečo táto zmena nastala. Malo to svoj význam, aby nebol čitateľ z dlhodobejšieho hľadiska ešte zmätenejší, ale trvalo mi dlho, kým som si zvykla. Preklad je podľa mňa dobrý. Kniha sa čítala jedna radosť – aspoň z tohto pohľadu. Avšak, spisovateľ rád vsúval do faktov aj pravé vyhlásenia panovníkov. Veta na strane 146 znela napríklad takto: ...Peter s Katarínou zamierili do Kyjeva, kde „za svoje hriechy trpím zimnicou, horúčkami a únavou.“ Áno, keď som si prečítala ďalšiu vetu, pochopila som, no v diele je toľko nových informácií, že môj mozog niekedy prestal spolupracovať a myslela som si, že je to zle napísané. Chápala som súvislosti, len som nemohla čítať niekoľko hodín nepretržite, lebo som z toho mala guláš. Ak sa nebudete vedieť sústrediť na text, dajte si radšej pauzu. Ja som to tak robila a pomáhalo to. Keď sa pozriem spätne, som vďačná, že som si mohla prečítať autentické slová ľudí, o ktorých som čítala. Z nich som si ľahko dokázala zostaviť charakter osoby.

Tu je všetko; rodinné vzťahy a súvislosti, zahraničná politika a boje, zaujímavosti a škandály, ktoré vám vyrazia dych. „Dávkujte“ si ju preto opatrne. Mám pocit, že keď ju teraz vlastním, už nikdy si nič nebudem musieť vyhľadať na internete. Je to kronika tohto rodu. Výborne napísaná – až tak, že som niekedy zabudla na to, že čítam históriu. Autor sa chce priblížiť čitateľovi, ale zároveň sa snaží o Romanovovcoch povedať všetko, čo je potrebné. To zapríčiňuje, že dielo som trošku ťažšie chápala, no myslím si, že Simon urobil, čo bolo v jeho silách, aby nám to zjednodušil a neukrátil nás o nič. Niektoré veci sa nedajú vysvetliť ľahko, pretože sú samy osebe zamotané. Treba sa len sústrediť a tieto dejiny pochopíte.

Hodnotenie: 4,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 Kniha je momentálne vypredaná, no chystá sa dotlač. Ako e-knihu si ju môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo čakať na druhé vydanie, ktoré je podľa Knihcentra naplánované na 31.1.2018