nedeľa 26. novembra 2017

Zamyslenie: Čítaj si čo chceš, no mne daj pokoj


Je samozrejmé, že každý máme svoj vlastný žáner kníh, ktorý preferujeme, no pozerať sa na niekoho cez prsty kvôli tomu, že nečíta "kvalitnú literatúru" je podľa mňa príliš. Ak stretne čitateľ ďalšieho čitateľa, tak to nemusí hneď znamenať príjemný rozhovor. Téma sa zvrtne na to, kto čo číta, a to prezradí o človeku veľa. Teda, aspoň si to každý myslí.
Ak sa mňa niekto spýta na Young Adult poviem, že to už nečítam, pretože som sa posunula niekam inam. Nechcem tvrdiť, že tým opovrhujem, ale už nemám prehľad a daný žáner sa mi nepáči tak ako kedysi. Začala som sa iba zaujímať o iné veci. Nič ďalšie v tom netreba hľadať.
Niektorí ľudia však nie sú schopní rešpektovať iných, a tak sa vám svoj názor a literárny vkus snažia nanútiť nasilu. Myslia si, že sú možno niečo viac. Áno, je pravdou, že ak uprednostňujete pestrosť žánrov, máte lepší prehľad, výber kníh, diela vás tak rýchlo nezačnú nudiť, ale ak nepociťujete tieto problémy a nič sa vám nezdá skopírované, netreba to meniť. Ja som mala dlhý čas pocit, že áno. Možno som niekedy bola tou čitateľkou, ktorá si myslela, že to, čo čítame sa musí v priebehu rokov meniť, inak sa človek osobnostne nikam neposunie. 
Čítanie by malo byť hlavne príjemné, takže ak vám nevyhovujú "intelektuálne knihy", nik vám nerozkáže, že ich musíte čítať, pretože sa to očakáva. Je to vaša voľba a váš čas, ktorý pri diele strávite. 
Možno by niektorí ľudia začali čítať aj niečo iné, no tlak spoločnosti je silný a znechutil im ďalšie napredovanie.

Vy ste sa už s podobnou reakciou stretli? Súdil vás niekto len kvôli tomu, čo čítate?

P.S. Radšej vás ešte upozorním, že si aj sama uvedomujem krátkosť článku, no potrebovala som ho napísať.

6 komentárov:

  1. Podle toho, kdo co čte nesoudím. Je pravda, že mi přijde zvláštní, když lidé, kterým je třeba 25 vychvalují recenzní výtisky knih určených pro lidi, kterým je +- patnáct, ale proč ne. Já si občas dám taky ráda re-reading některých knih, které jsem měla ráda jako mladší a furt se mi líbí. Někdy se mi líbí i některé novější počiny, ale většinou musím dodat, že "být mi 15, byla bych nadšená, takhle pouze "dobré/přájemné""... :)
    YA právě moc nečtu, ale začínám se do něj více dostávat a musím říct, že něco není úplně špatné. Teď mě nadchlo Jeden z nás lže a Amy a Roger na cestě. YA se musí nechat to, že je to skvělá odpočinková četba, protože je to hodně jednoduše psané a člověk si oddychne...:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som si tiež skúšala znovu prečítať niektoré YA knihy, no iba mi to pokazilo dobrý dojem, ktorý som z diela mala pred rokmi, keď ma to ešte bavilo :(

      Odstrániť
  2. Áno, už sa mi to stalo, ale skôr kvôli tomu, čo nečítam. Konkrétne to bolo obdobie TMI, ktoré ma obišlo. Kamarátka sa mi všetkými možnými spôsobmi pokúšala nanútiť túto sériu, aby ju so mnou mohla potom búrlivo debatovať. Nanešťastie mi všetky diely prišli zbytočne naťahané, telenovelistické a navzájom rovnaké.. a dostala som sa po dvojku. Čo kamarátku zarmútilo, urazilo a konalo sa presne to, čo spomínaš vo svojom článku.
    Just, niektorí ľudia skutočne nerešpektujú ostatných, no pre ich vlastné zdravie by sa to zrejme mali čoskoro naučiť. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, áno, to som zabudla spomenúť. Ľudia ťa dokážu súdiť aj za to, že niečo nečítaš :D
      TMI ma veľmi bavilo do polovice tretej časti, potom som stratila záujem a nemám pocit, že to chcem dočítať :D

      Odstrániť
  3. Každý by mal čítať to, čo ho baví a nie to čo je moderné, či klasické. Proste milión ľudí, milión chutí. Takže každý by mal rešpektovať, kto čo číta a nevnucovať mu za každú cenu svoj názor :)

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly