Martin Pollack - Americký cisár (Masový útek z Haliče)

Utečenecká kríza tu bola už v 19. storočí. Ľudia odchádzali z hladových dolín v Habsburskej monarchii, ale aj z iných častí. Táto kniha sa dotýka poväčšine našich dejín. Dejín, o ktorých sme nemali niektorí ani tušenia, pretože sa o tom veľmi nerozpráva. O masovom úteku z Haliče, ktorý bol nezastaviteľný a v konečnom dôsledku veľmi zničujúci. Ochromujúci v rôznych aspektoch bytia.

Rakúsky historik, publicista, spisovateľ a prekladateľ Martin Pollack napísal rozsiahle dielo. Americký cisár nás oboznámi s históriou, ktorá je pred nami ukrytá a som rada, že nepadla do zabudnutia. Pri písaní sa autor opieral o archív a rozprávanie potomkov niektorých ľudí, ktorí v reportáži zohrávajú dôležitú úlohu – prostredníctvom ich životných príbehov zisťujeme, ako to naozaj bolo s vysťahovalectvom a vidíme tienisté stránky tohto kroku. Sú veľké rozdiely medzi utečencami teraz a pred mnohými rokmi? Táto otázka sa zodpovie na stránkach knihy.

Doplnená je o dobové fotografie.

Na úvod vás chcem upozorniť: nezamieňajte si obec Halič v okrese Lučenec a Halič – korunnú krajinu v Habsburskej monarchii. Počas čítania som si myslela, že toto územie pripadlo Slovákom, no informácia, že sa územie rozdelilo medzi Poľsko a Ukrajinu, ma prekvapila. Zistila som, že ide o rozdielne pojmy s takmer totožným názvom. Potvrdiť vám to môže doslov. Hanbila som sa, že som to tak poplietla, no nikto múdry z neba nespadol. Dielo mi dalo nové poznatky a dozvedela som sa veci, ktoré mi vyrazili dych – niekoľkokrát.

Spisovateľov štýl písania sa vyznačuje priamosťou, strohosťou, objektívnosťou, takže keby som to chcela zhrnúť do jednej vety, znela by takto: Autor nám predostrel fakty, ktoré boli síce vo forme príbehov, no oslobodil čitateľa od svojich vlastných domnienok (občas tomu tak nebolo, ale jeho úvahy boli nanajvýš profesionálne), v texte neprevládali emócie, ani žiadne básnické prvky. Niektorí z vás si isto povedia: suchá reportáž. No veľmi sa mýlia. Pollack je profesionál. Približuje nám osudy ľudí bez jazykových príkras, ale precízne si vybral aktérov svojho diela, takže pocity na vás prejdú aj vtedy, keď to neočakávate. Osobne som mala pocit, že som sa ocitla v devätnástom storočí v tom istom prostredí, ako hlavní hrdinovia. Na pár hodín som opustila prítomnosť. Toto s vami „suchá“ reportáž neurobí.

Mnohí Slováci si nájdu prácu v baniach alebo v železiarňach v Pensylvánii, kde drú za biedny plat v nebezpečných podmienkach. Prespávajú v ubytovniach pre masy, v tmavých smradľavých dierach. Pracovné podmienky sú tvrdé a často dochádza k úrazom. Mzda za dvanásťhodinový pracovný deň je spravidla jeden dolár. V porovnaní s tým, koľko zarábali doma, alebo čo im občas platili rodičia, im to najprv pripadá ako celý majetok. Preprava v medzipalubí z Hamburgu do New Yorku ich vyšla asi na tridsaťštyri dolárov.
(str. 16)

Osudy ľudí v domovine boli srdcervúce – stály hladomor, na základe ktorého sa rozmáhala kriminálna činnosť -, ale to ešte netušili, čo ich čaká v zahraničí. Niektorí dali aj to posledné, čo mali, aby mohli vycestovať, no obyvateľstvo pozostávajúce prevažne z analfabetov sa ľahko zneužíva. Skupiny, ktoré sprostredkovávali cestu do Ameriky, mi pripadali ako organizovaný zločinecký gang. Človeka vnímali cez peniaze a korupcia prekvitala aj na tých najvyšších miestach. Niekto im predsa musel kryť chrbát. Nič nebolo zadarmo. Všetci boli chudobní, no aj tak museli dávať nehorázne sumy. Jeden si len chcel v zahraničí zarobiť, pomôcť svojej rodine, vrátiť sa a iný tam túžil zostať natrvalo. Realita však nebola nikdy taká, ako si predstavovali a skončili ešte vo väčších problémov, v akých boli na začiatku. Čo všetko museli pretrpieť? Tieto skutočnosti sú príliš nepredstaviteľné na storočie, v ktorom sa to všetko odohralo, preto vám to nenapíšem. Začítajte sa do Amerického cisára a dozviete sa.

Netušila som, čo môžem od knihy očakávať. Anotácia mi nič nevravela. Tieto zákutia dejín som vôbec nepoznala. Ani v historických prameňoch, ktoré som prečítala, sa o tomto probléme nepísalo. Teraz mám pocit, že to historici „zahrabali“, aby sme o tom nevedeli. Neviem, z akého dôvodu. Dozvedela som sa veľa nového. Mala som zimomriavky a prekvapený výraz na tvári. Rozhodne neľutujem čas strávený s príbehmi o chudobných roľníkoch a iných zúbožených bytostiach a ich ceste za lepším životom, ktorý bol všetkým, len nie práve najšťastnejším. 

Hodnotenie: 5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Absynt.

Knihu si môžete kúpiť priamo na tejto stránke.