Adam Hamdy - Kyvadlo

John Wallace je fotograf. Vôbec teda netuší, kto by mohol profitovať z jeho vraždy. Myslel si, že je nezaujímavý chlap, no len dovtedy, kým ho niekto neprepadne v jeho vlastnom dome. Útočník ho chce zabiť tak, aby to vyzeralo na samovraždu. Prečo?

Podarí sa mu zázrakom ujsť, no ten človek po ňom stále ide. Musí zistiť, čo je vo veci, pretože inak z tohto kolotoča nevyviazne živý. Potrebuje pomoc, ale nik mu neverí a majú ho za blázna. Je potrebné porušiť všetky pravidlá, aby si zachránil kožu, a keď už nemáte čo stratiť, ste odvážnejší. Vyberie sa na pátranie na vlastnú päsť, no záver jeho vyšetrovania čakal len málokto.

Hneď som vedela, že knihu musím mať. Ja takýto žáner milujem a aj keď sa mi niekedy zdá, že som sa ho nasýtila, nikdy to nie je pravda. Anotácia sľubovala úžasný thriller a tam to všetko skončilo. Na konci som bola rozčúlená, znechutená a zaprisahala som sa do konca života, že od Adama Hamdyho si nič neprečítam. No nepredbiehajme. Idem vám to objasniť všetko od začiatku.

Už na tridsiatej strane som vedela, že som si nevybrala správne, a keď som videla hrúbku diela, išlo ma poraziť. Za iných okolností by som bola celá šťastná, že je kniha hrubá, no teraz sa mi do očí votrel strach. Tridsať strán bolo nad moje sily. Robila som všetko možné – čítala som si kupované knihy, ktoré by mali čas, lebo som si ich zadovážila sama -, ale nejako som sa stále nedokázala prinútiť otvoriť tento počin. Čo sa mi tak veľmi nepáčilo?

Dôvod je jednoduchý – nepáčil sa mi autorov štýl písania. Ustavične vám prízvukujem, že si máte čítať recenzie a prelistovať aspoň pár stránok v kníhkupectve, ak si nie ste kúpou istí. Ja tento luxus nemám, no nesťažujem si. Recenzovanie kníh so sebou prináša viac výhod, ako nevýhod, takže píšem rada. No vo chvíľach, ako je táto, si spomeniem, že predsa to nie je len med lízať. Kto musí prečítať skoro 600-stranový príbeh, ktorý sa mu nepozdáva? Predsa recenzent.

Sny... Chaotické záblesky živých.
Obrazy, obrazy a další obrazy.
Světlo.
Tma.
Neznámé tváře, jak se k němu sklánějí. Ruce, ktoré se ho dotýkají. Někam ho nesou.
Connie. Krásná Connie. Usmíva sa na něj.
A všěchno mizí v temnotě.
Nový záblesk.
Pohyb.
Jiné tváře.
Stále blíž a blíž.
(str. 353)

Nenávidela som myšlienkové pochody hlavného hrdinu. Nezaujímalo ma, čo mu „beží“ v jeho hlúpučkej hlavičke. Neviem, ale zdal sa mi veľmi nelogický, neinteligentný. Musel všetko rozoberať. Jeho citový alebo vnútorný život nebolo to, čo by som chcela čítať. Smiala som sa, keď schytal bitku. Toto boli moje najobľúbenejšie časti. Tie som si vychutnala. Môj postoj pramení z toho, že som Johna nenávidela a najradšej by som ho vyškrtla. Je dosť tragické, keď chcem vymazať hlavného protagonistu? Myslím si, že áno a poriadne.

Veci (alebo osoby), ktoré som chcela vyškrtnúť, by mohli zaplniť celú ďalšiu knihu. Podľa mňa by sa mohol príbeh skresať na polovicu svojej hrúbky. Väčšina z toho by boli myšlienky vsunuté tak nešťastne, že som „penila“ už keď som to zbadala. Neviem, niekedy mi neprekáža, ak je akcia doplnená o spomínanie, ale tu mi to prišlo nevhodné.

Keď sme už pri tej akcii – aj teraz sa ešte rehocem. Niečo neskutočné a primitívne. Spisovateľ sa snažil o poriadne napätie, chcel, aby sa v knihe stále niečo dialo, no keď som si spomenula na pocity hlavnej postavy, bolo mi do smiechu a každá akcia sa zmenila v mojej hlave na komédiu. Najradšej by som Johna vyfackala – ako hlavný hrdina pohorel na plnej čiare. Autor prosto nevedel napísať silný charakter svojim postávam a na tom to celé spadlo. Ani sofistikovaný koniec, ktorý akoby vôbec nepatril tomuto dielu, to nezachránil. Ľutujem. Teraz som stúpila vo výbere kníh vedľa, a to ma veľmi mrzí.
 

Hodnotenie: 2/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.