Angela Marsonsová - Tichý výkrik

Začalo to jednou vraždou. Tá spustila ďalšie, ktoré spolu na prvý pohľad nijako nesúviseli – to je ale omyl. Pred desiatimi rokmi sa stalo niečo, čo ovplyvnilo súčasnosť a piati ľudia sa to snažili celé roky tajiť. Ako sa hovorí; minulosť vás dobehne.

Detektívka Kim sa snaží vyriešiť hlavolam, ktorým sa postupné vraždy stali. Nikdy nie je jej práca ľahká, no nečakala, že prípad bude až taký zložitý. Vrah sa obáva začínajúcich vykopávok na pozemku, kde stal kedysi dom pre opustené dievčatá, všetko naberá rýchly spád a obetí pribúda. Zločinec je ustavične v strehu a snaží sa umlčať osoby, ktoré vedeli veľa. Kto je ďalší na jeho zozname?

Ešte vždy som sa nepoučila; na knihu ma nalákala nálepka Svetový bestseller a už-už som po nej siahla. Veď načo by tam nalepili ten štítok, ak by to nebola pravda? Pravda to síce byť môže, no čo sa páči väčšine sa nemusí páčiť vám. Na tento fakt stále zabúdame a potom ideme prasknúť od zúrivosti, keď bestseller nesplní naše očakávania. V tomto prípade je veľmi málo pravdepodobné, že by sa vám takýto scenár premietol do reality, pretože...

...Tichý výkrik je neskutočné návykový. Čítala som ho do noci, ale keď nastal okamih, kedy sa moje oči začali búriť kvôli vyčerpanosti a prestali ma poslúchať – už som videla rozmazane a nebola som si celkom istá, čo vlastne čítam – rozhodla som sa dielo dočítať ráno. Ráno je u človeka posadnutého vynikajúcou detektívkou asi tak okolo piatej. Mne sa to zdalo neskoro, pretože keby som vstala včaššie, ušetrila by som si pár hodín. Neviem, kedy sa mi naposledy stala táto situácia, ale už som ju zažila. Rozdiel bol len v tom, že keď som prišla na koniec, uvedomila som si, že som bola práve autorkou oklamaná a že, čuduj sa svete, nemám, čo čítať. Neviem, ktoré z týchto zistení bolo pre mňa strašnejšie. Stala som sa závislou na spisovateľkinom písomnom prejave a odpustila som jej všetky chyby, ktorých sa dopustila. Od nej by som „prelúskala“ aj najhorší počin v dejinách literatúry – len by to musela napísať ona. Nik iný!

Aké chyby to spomínam? Som závislá na detektívkach, trileroch, takže už poznám, ako sa vyšetrujú prípady. Áno, mám diela, v ktorých  boli hlavnými hrdinami neprispôsobiví detektívi alebo policajti, no vždy boli za svoje nedisciplinované správanie potrestaní. V tomto prípade Kim závažne porušila  body svojej práce, vravelo sa niečo o odvolaní, ale na druhej strane akoby to autorka vypustila z hlavy a viac sa k tomu nevracala. Hrubé porušenie pracovnej disciplíny? Prečo nie? S každou akciou prichádza aj reakcia, no Angela to prešla skoro v úplnej tichosti, čo sa mi zdalo divné. Myslím si, že sa neradila s nikým z tejto oblasti, takže asi nedostala poznámky k rukopisu od správnej osoby. Možno som niečo prehliadla, no zdá sa mi, že ani žiadnemu detektívovi neďakovala. Ak sa mýlim, tak prepáčte. Pôsobilo to tak akoby pri sebe nemala odborný dozor, ktorý by pridával dielu na hodnovernosti. To ma trochu sklamalo, ale už je to odpustené.

Čo sa mi naozaj veľmi páčilo bola priama reč. Oprava; more priamej reči, ktorá sa v detektívkach tak často nevidí. A naopak, opisy boli zredukované na minimum. Toto je raj pre čitateľa a ja som si to neskutočne užívala. To bol asi jeden z dôvodov, prečo som Tichý výkrik tak rýchlo „zhltla“. Ďalším dôvodom boli postavy; hlavná vyšetrovateľka poznačená minulosťou – klišé, no stále zaberá – a jej podriadení – niektorí sa podľa mňa správali divne, ale na každej osobe som našla niečo zaujímavé a bola som rada, keď sa objavili na scéne.

Zistenie, kto je vrah ma úplne dostalo. Spisovateľka nás celý čas ťahala za nos! Ja som to ale nezistila a to ma hnevá najviac. Bolo to sofistikované dielo. Ak sa takáto latka nasadila pri prvej časti, vážne sa bojím, aby pokračovanie tú latku nepodliezlo. Každopádne, na druhú knihu sa už nesmierne teším. Vy si zatiaľ môžete prečítať Tichý výkrik, aby ste boli napnutí ako ja. Poďme čakať na ďalší počin tejto autorky spolu!

Hodnotenie: 4,5/5