Gillian Flynnová - Predtucha

Keď som si našla v elektronickej pošte správu, že mojej najobľúbenejšej autorke trilerov vyšla samostatná kniha – poviedka, ktorú publikovala na požiadanie Georgea R. R. Martina do jeho antológie Podvodníci – bola som šťastím bez seba. Jedna poviedka a 60-stranová knižočka? Tak to musí byť teda niečo, ak sa ju rozhodli vydať samostatne.

Príbeh je zvláštny – to som mohla pri Gillian čakať. Čítať o mladej žene, ktorá sa živí sexuálnymi službami a jasnovidectvom, nie je práve to, čo by som chcela mať v mojom zozname kníh, no čert to ber – veď je to Flynnová! Predsudky išli bokom.

Autorka dokázala aj na tých šesťdesiatich stránkach vykúzliť niečo dychberúce ako pri Stratenom dievčati. Vďaka za to, že Predtucha má tak málo strán, pretože už som ju prečítala trikrát a stále nechápem, čo to bolo. Ak to niekto pochopil, dajte mi vedieť. Budem len rada. Mám pocit, že mne unikla podstatná vec. Buď to, alebo nemá dielo žiadnu logiku – čo by som pripustila iba nerada. Toto je jedno z diel, pri ktorom si nemôžete byť ničím istí. Mám dojem, že spisovateľke viac „sadnú“ dlhé príbehy, pretože tento počin mi odpálil mozog a úprimne neviem, čo si mám myslieť. Páčilo sa mi to? Nepáčilo? Som z toho úplne mimo.

Čo je také zaujímavé na jasnovidke a sídle, ktoré má zbaviť zlých duchov? Ten záver, ľudia, bol neskutočný. Cítila som tam závan schizofrénie a to je to, o čo celý čas išlo, no cítim, že pointu nepochopím nikdy. Skalným fanúšikom Predtuchu odporúčam – o tom niet pochýb -, ale tým, ktorí sa s touto autorkou ešte "nestretli", odporúčam jej dlhšie počiny.

Hodnotenie: Nedá sa hodnotiť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.