Alica Bartková - Rozdvojenie

Moju a ani oficiálnu anotáciu nečítajte, ak si chcete knihu kúpiť. Obidve verzie totižto odhaľujú rozuzlenie!

Tina je nezávislá mladá žena, ktorá už nejaký ten piatok býva vo vlastnom byte. Keď jej búrka rozbije okno, ponáhľa sa do pivnice, aby našla niečo na jeho zakrytie. No vracia sa do spúšte, ktorú spôsobil požiar. Ako je to možné? Veď nebola preč dlho? Kto je za to zodpovedný? Nepadá jej iba jedno meno – priateľ, s ktorým sa chce rozísť, ale ešte nenastal ten správny čas. On je podozrivým číslo jeden.

No netrápi ju len tento divný vzťah, ale aj výpadky pamäti, ktoré má čoraz častejšie. Nadobúda pocit, že sa jej život vymkol z rúk. Večer sa uloží do postele a ráno sa zobudí na inom mieste. Vôbec nevie, ako sa tam dostala. Niečo sa deje a ona nad sebou stráca kontrolu.

Recenziu na novú knihu od mojej obľúbenej autorky som odkladala, ako sa len dalo a stále som sa snažila nájsť v diele niečo, čo stojí za pozornosť. Bohužiaľ, neúspešne. Bola som čoraz viac zúfalejšia a sklamanejšia. Nevedela som si vysvetliť, prečo sa mi Rozdvojenie nepáči.

Dôvod bol ale prozaický – prečítala som si anotáciu a aj ten, ktorý nie je recenzent si domyslí kompletne celý dej. Prečo som knihu napriek tomu chcela? Verila som, že v tom bude nejaký trik, no nebol a to je smutné. Keď som začala príbeh čítať, dúfala som, že vydavateľstvo si nemôže dovoliť zostaviť obsah s kľúčovou pointou, ale chyba sa vyskytla. Možno ju písala samotná spisovateľka, no tým si veľmi nepomohla. Prečo som sa ani ja nevyhla tomuto omylu? Mám pocit, že už na tom nezáleží. Ak sa môže oficiálny obsah uberať týmto smerom, môže sa aj môj. Chápem, že ak by sa chceli vyhnúť odhaleniu deja, museli by uverejniť nič nehovoriacu anotáciu, no tá by v tomto prípade bola lepšia.

Asi sa pýtate, ako sa číta dielo, o ktorom viete úplne všetko už z anotácie. Ak mám pravdu napísať, čítalo sa to príšerne, nudilo ma to, ale aj tak som sa prinútila a sedela som pri nej, až kým som sa neocitla na poslednej strane a moje znechutenie naberalo na intenzite. Alicine počiny mám veľmi rada, no toto odbočovalo od jej štýlu písania a ja som nevedela, čo sa to deje. Uvedomujem si, že nie každá kniha musí byť podarená – veď aj autori sú iba ľudia -, ale pri Alici som mala dojem, že ona písať zle nevie. Zistila som, že vie.

Psychologický aspekt príbehu bol vykreslený, ako vždy,  skvelo, no to mi nebolo na nič platné, pretože som od začiatku vedela všetko a len som dúfala, že autorka do deja primieša krásne myšlienky, ktoré tak zbožňujem. Na moje veľké sklamanie (už ani neviem, ktoré v poradí) som sa viet, nad ktorými by som sa zamýšľala, nedočkala. Rozdvojenie som čítala dvakrát s určitým časovým odstupom, ale márne. V predošlých knihách som na každej stránke našla niečo, čo som si zapisovala a čo som nakoniec mohla použiť v recenzii. Nikdy som sa nevedela rozhodnúť, ktorú vetu použijem ako demonštráciu autorkinho rozprávačského talentu, no teraz som sa ocitla vo väčšom extréme – nedokázala som nič nájsť.

Rozdvojenie sa čítalo ľahko, no zároveň nudilo. Jediné napätie, ktoré čitateľ prežíval, bolo pri výpadkoch pamäti hlavnej hrdinky. Vždy som bola zvedavá, kde sa Tina ocitne, čo najbližšie urobí a ako sa pomaly dopracuje ku krutej pravde. Mám pocit, že som knihu až príliš „odpísala“, ale to nebol úmysel. Týždne som sa snažila nájsť nejaké svetlé momenty, no keď tam neboli, povedala som si, že recenziu už nemôžem dlhšie odkladať a napísala som čistú pravdu, pretože nikdy neklamem – aj keď sa jedná o moju najobľúbenejšiu slovenskú spisovateľku. Dúfam, že táto novinka predstavovala iba výnimku v jej tvorbe a ďalšia bude mať kvalitu, na ktorú som zvyknutá a čakala som ju aj teraz. To sa nekonalo. Radím vám, ak ste nič od Bartkovej nečítali, nezačínajte touto knihou – to by vás iba odradilo.

Hodnotenie: 2/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.