Alica Bartková - Návrat

Alica Bartková si ani teraz servítku pred ústa nedáva a odkrýva nám pravé charaktery ľudí a ich osudy. Dnešný svet nám približuje krásnymi metaforami a celú pravdu obaľuje do slovíčok, aby kritika spoločnosti nebola tak do oči bijúca, no výsledný efekt je o to silnejší. Nebojí sa opísať zlo (zlo vo všetkých jeho formách), ba ani otvorene napísať, čo si myslí o uznávaných svetových dielach prostredníctvom rozprávačky príbehu.

Hlavná hrdinka sa po rokoch vracia z USA do rodného Anglicka. Tam ju čakajú spomienky, ktorým by sa najradšej vyhla, no teraz ich ignorovať nemôže. Roky sa snažila žiť iný život, zabudnúť na domov, ale osud je nevyspytateľný a robí si s človekom, čo chce. Bude toto nový začiatok? Bude to ten moment, ktorý zmení vzťah otca a dcéry k lepšiemu a zabudne sa na staré krivdy? Hlavná postava sa nevie rozhodnúť, a preto za ňu rozhodne sám život.

Je zaujímavé, ako vás dokáže ovplyvniť jedna správa. Jedno zistenie a radikálne meníte život. Hlavná hrdinka nevie, prečo sa vlastne vrátila domov. Všetko jej tam pripomína staré časy, ktoré pre ňu nie sú dvakrát príjemné. S otcom sa bojí stretnúť, no na druhej strane mu chce povedať, že je doma. Vedie so sebou boj. Váha. No čo keď na uzmierenie bude príliš neskoro? Čo všetko robí ľuďom strach? Ako sa správame v hraničných situáciách? To (a ešte viac) sa dozviete v tejto nefalšovanej sonde, ktorá mieri až do ľudskej duše.

Ak ste si náhodou čítali oficiálnu anotáciu, neverte jej. Zdá sa, že kniha je o divadle, no to nie je celkom pravda. Aj ja som sa dala nachytať a dlho som zvažovala, či si mám dielo prečítať, pretože táto téma ma v knihách vôbec neláka. Nakoniec vo mne zvíťazila zvedavosť a poznatok, že Kniha nepokoja bola výborne spracovaná. Keď som začala príbeh čítať, zistila som, že divadlo je symbol pretvárky a divadlo v pravom zmysle slova hrá v Návrate len druhé husle.

Možno ľudia nie sú až takí výnimoční, ako si o sebe myslia.

A svoju podobu môžete vidieť aj v niekom inom.

(str. 51)

Všetko je o charakteroch postáv. O tom, ako sa musí človek pretvarovať, aby nevybočil z radu. Robí len to, čo sa od neho očakáva. Autorka nám priblížila aj ťažký život Beethovena, no neurobila to umelo. Tieto odbočenia od hlavnej dejovej línie iba viac podčiarkovali pravdivosť jej tvrdení. Ukazovali, že ľudia sa dobou nemenia. Spisovateľka do pásma rozprávača nenútene zakomponovala aj najväčšie absurdity ľudstva. Tie ma až natoľko zaujali, že som si ich musela vyhľadať na internete. Alica vie pútavo písať. (O tom niet pochýb.)

Keď si vyberáte knihu, nikdy neviete, či sa vám bude páčiť. Síce vám anotácia hovorí, že to nie je nič pre vás, no šiesty zmysel vraví opak. Niekedy sa stane vašim najobľúbenejším práve takýto príbeh. Toto sa stalo aj mne. Najprv som netušila, či sa mi téma bude pozdávať, ale keď som sa dostala na koniec, uvítala by som viac strán, ktoré ale neboli potrebné. (Autorka dokázala zhrnúť do 208-stranového diela celú pravdu o našej spoločnosti a tým si odo mňa získala veľkú poklonu.) Neviem prečo, ale táto novinka sa mi páčila viac ako Kniha nepokoja. Možno to bude tým, že spisovateľka sa sústredila na hlavnú myšlienku knihy a jej posolstvo, a iné veci, ktoré slúžili výlučne na dotvorenie atmosféry, nechávala v úzadí.

Hodnotenie: 5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.