John Green - Papierové mestá

Margo Rothová-Spiegelmanová je nespútané dievča. Jeden večer zaklope na okno svojmu susedovi, Quentinovi-Kvéčkovi Jacobsenovi, a požiada ho, či by s ňou šiel na púť pomsty, pretože jej priateľ jej bol neverný. Quentin sa nechce dať zatiahnuť do tejto hry, ale napokon súhlasí. Zisťuje, že sa mu plán pomsty páči a chtiac-nechtiac zohráva dôležitú úlohu. Na druhý deň Margo zmizla. Bez rozlúčky, bez listu a nikto nevie, kde je. Kvéčko  (ktorý je do nej tajne zaľúbený) sa o ňu bojí. Odhalí, že toto živelné dievča neodišlo spontánne. Všetko malo dopredu premyslené. Zanechalo indície, ktoré sú určené len jemu. On jediný môže zistiť, kde sa nachádza. A tak sa vydáva na šialenú cestu s jediným cieľom: nájsť ju.

 Autor vytvoril šialene vtipný príbeh (asi si potreboval oddýchnuť od svojich smutných kníh). Dievča, ktoré robí samé hlúposti a nikdy neviete, čo v najbližšej minúte vyvedie a chalan, ktorý chce splniť požiadavky rodičov a byť ich dobrým synčekom. Dva kontrasty a aj tak sa ich cesty skrížia. Quentina stretnutie s Margo vytrhlo z rutiny a hodilo ho to do víru samých záhad. Nebol na to pripravený. Život sa mu od základu zmenil. Robí samé šialené veci. Nikdy by si ani len vo sne nepomyslel, že dokáže byť spontánny. Za všetko môže jeho susedka. To ona ho vytrhla zo stereotypu a indíciami mu ukazuje, že žiť sa dá aj inak. Začína sa hľadanie Margo, ale aj hľadanie seba samého. Je zvláštne, že až iní ľudia vám musia povedať, akí v skutočnosti ste.

John Green je zárukou kvalitných kníh. Ani teraz tomu nie je inak, no radšej by sa mal držať toho, čo mu ide najlepšie - srdcervúcich príbehov, ktoré rozplačú nejedného čitateľa. Mala som pocit, že v Papierových mestách tápal. Možno chcel vyhovieť aj ľuďom, ktorí ťažké témy neobľubujú, alebo nám chcel ukázať, že vie písať aj (celkom) pozitívne. Tento ťah mu nevyšiel. Niežeby bolo dielo zlé, no nebolo to ono. Nebol to náš spisovateľ. Spisovateľ, ktorý nás vždy rozplače a my sme mu zato vďační aj so slzami v očiach. Netvrdím, že kniha vám neponúkne nič, no po jej prečítaní sa nad ňou nebudete zamýšľať a to mi veľmi chýbalo. Pekné myšlienky tam sú, ale všetko iné išlo pomimo mňa. Nevedela som sa vžiť do deja a to ma mrzí. Toto je kniha pre tých, ktorých jeho predošlé počiny veľmi nenadchli alebo nemajú radi smutné príbehy. Určite chcel vyhovieť všetkých čitateľom a to sa cení. Toto veselé dielo vám odporúčam. Veľmi sa nasmejete.

Krok v ústrety čitateľom urobilo aj vydavateľstvo Ikar / Yoli, ktoré sa rozhodlo vydať Papierové mestá v dvoch verziách. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo hlasovanie na facebookovej stránke vydavateľstva, kde si každý mohol napísať, akú obálku chce: či túto, alebo túto. Myslím si, že väčšiu podporu mala obálka, ktorú vidíte v mojej recenzii (paperbacková, za ktorú som aj ja hlasovala), no hlasovalo sa aj aj za tú druhú, takže Ikar sa rozhodol vydať obe. Teraz je na vás, ktorá z obálok je vám milšia a nemusíte sa rozčuľovať nad tým, že grafická podoba knihy sa vám nepáči. Aké jednoduché, však? Toto rozhodnutie bolo milé a vydavateľstvo ukázalo, ako veľmi mu záleží na čitateľoch. Neskutočne si to vážim.

Dielo je úžasne vtipné. Niekedy som pochybovala, či naozaj čítam Greena, no jeho spisovateľský štýl je nezameniteľný. Myslím si, že Papierové mestá sa budú páčiť hlavne ľuďom, ktorí nemajú radi ťažké témy. Mne smutný dej neprekáža, preto som bola trochu sklamaná, že som na konci knihy neronila slzy. Zdá sa mi, že autor urobil chybu, keď chcel napísať pozitívny príbeh. Keď sa povie meno John Green, všetci dobre vedia, že to bude niečo srdcervúce. Teraz tomu tak nie je, no aj tento počin stojí za pozornosť. Tí, ktorí ho máte radi kvôli jeho smutným témam, môžete byť vyvedení z rovnováhy, no aj tak si dielo užijete. Viac ho ale odporúčam tým, ktorí majú v obľube veselé príbehy.

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR .

Knihu s touto verziou obálky si môžete kúpiť TU a inú TU.