Anne Riceová - Vlčí dar

Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 388
Väzba: tvrdá s prebalom

V centre úplne nového sveta – moderného, uhladeného, plného najvyspelejších technických vymožeností – sa odohráva podmanivý príbeh starý ako ľudstvo: zrodenie vlkolaka, prerozprávané a opísané tak, ako to dokáže len Anne Riceová, kultová autorka Upírských kroník a rozprávačka očarujúcich gotických a ,,fantasy“ príbehov.

Čas – súčasnosť.
Miesto – drsné pobrežie severnej Kalifornie. Útes vysoko nad Tichým oceánom. Obrovské sídlo plné
krásnych zákutí a úchvatnej histórie na pozadí lesa mohutných sekvojí.

Mladý novinár pracuje pre San Francisco Observer... Staršia žena ho privíta vo svojom úžasnom rodinnom sídle. On má o ňom napísať článok a ona ho potrebuje súrne predať... Náhodné stretnutie dvoch nepravdepodobných spoločníkov... Idylickú noc náhle ukončí príšerné, nepredstaviteľné násilie, mladíka nevysvetliteľne napadne – a uhryzne – zver, ktorého v tme ani nezazrie... Násilný čin naštartuje hrozivú, no lákavú premenu a mladý muž – extatický a zároveň zhrozený – sa zmieruje s tým, že sa mení a súčasne sa obáva, čo sa z neho stane – čoskoro zakúsi vzrušujúci vlčí dar.

Snaží sa odolávať paradoxnej slasti a radosti z vlčej divokosti a potešenia zo sily a (prekvapivého) apetítu, zamotá sa do čudnej a nebezpečnej záchrany ohrozených ľudí. „Vlčieho muža“ zúfalo naháňajú úrady, médiá aj vedci. Hrozí, že dôkazy DNA odhalia jeho dvojitú identitu... Keď sa ho zmocní nová vrúcna láska, vynárajú sa otázky, ktoré ho ženú hlbšie do neznámeho záhadného sveta: prečo a ako dostal tento dar, aká je jeho skutočná povaha a čo má znamenať tá čudná, ale uspokojujúca túžba po dobre. Je hlboko presvedčený, že takých ako on je možno viac a sledujú ho – sú to akési strážne bytosti, ktoré existujú odjakživa, poznajú staroveké tajomstvá a alchymistické záhady. Popri tom všetkom hľadá spásu pre dušu trápenú novým svetom zvodov a pred ním je náročná, vzrušujúca cesta, aby sa stal naplno vlkom a zároveň človekom.

Vlčí dar som začala čítať s veľkým nadšením, no už po niekoľkých stránkach som nadobudla pocit, že toto pre mňa nebude dobré čítanie. Na predčasný záver som mala niekoľko dôvodov. Prečo som knihu tak skoro zatratila?

Chcel si zakryť tvár rukami. Lenže nemal ruky. Namiesto toho zdvihol iPhone a odfotografoval sa. A ešte raz a ešte raz.

(str. 72)

Najprv som príbeh brala ako recesiu spisovateľky. Myslela som si, že chce určite vyniknúť a priblížiť sa mladým ľuďom, potom som si zas myslela, že svoje dielo píše, pretože sa domnieva, že vytvorila niečo prelomové a napokon (v čase, keď som sa musela prinútiť čítať túto knihu) som si už nemyslela radšej nič. Záver bol napísaný pekne, len je škoda, že som sa musela najprv prehrýzť nezáživnými stránkami, ktoré ma čoraz viac nebavili.

Úryvkom, ktorý som tu pripojila, vám chcem aspoň trošičku priblížiť správanie hlavnej postavy (vlkolaka). Je skutočne originálne divný, šialený a mierne hlúpy. Väčšinou sa správal ako blázon. Ukážka je iba slabý odvar toho, aké absurdné veci budete musieť ešte pretrpieť, ak sa pustíte do Vlčieho daru. To, čo by malo čitateľa zaujať, ho iba odplaší (alebo môže naopak prilákať: každý má iný čitateľský vkus a ja vám ho nechcem brať). Autorka "vlčieho muža" opísala dosť humorne a ja som mala pocit, že aj ona sama si zo všetkého urobila vtip. Neviem to s určitosťou povedať, no mne sa to tak javilo a ak to nebol zámer, bola by to škoda, pretože aj kvôli humoru na účet postáv som dala dielu o jednu hviezdičku viac.

Kniha si u mňa napravila renomé aj kvôli vedľajším postavám, ktoré sa v deji objavili až na posledných sto stranách. Mala som ich rada, no všetko sa točilo okolo hlavného hrdinu, ktorý mi nebol sympatický a tak tie naozaj dobré postavy nenápadne odsúval nabok hlavnej dejovej línie a moji obľúbenci zostali už iba ako rekvizity.

Toto dielo by som odporúčala mladšej vekovej kategórií (15-17 rokov), ktorá by dokázala oceniť autorkino snaženie. Netvrdím, že všetko bolo zlé, sem-tam sa našli aj pekné myšlienky, ale to je asi všetko. Ak mám knihu zhodnotiť komplexne, tak by som určite nemala zabudnúť na spisovateľský štýl, ktorý sa mi javil dosť vyzretý, priam až zastaraný. Spisovateľkin vek sa na tom podpísal určite. Prvé pozitívum príbehu bol humor (neviem či plánovaný, alebo nie, no zohral tam nemalú úlohu a mne sa Vlčí dar lepšie čítal). Druhé pozitívum boli, napočudovanie, vedľajšie postavy, ktoré som si veľmi obľúbila, ale nechávalo sa im málo priestoru, čo bolo pre mňa sklamaním. Kvôli pozitívam dávam knihe o jednu hviezdičku naviac, ako som mala najprv v pláne, a hodnotím ju ako priemer.

 

Hodnotenie: 3/5

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Knihu si môžete kúpiť TU.