Lisa McMann - Prekliate mesto

Počet strán: 224
Väzba: brožovaná  
Vydavateľstvo: Fragment

Cryer's Cross je mestečko, kde sa takmer nič nedeje... až do chvíle, keď sa bez stopy stratí jedna študentka miestnej školy. Kendall Fletcherová sa s ňou príliš nepoznala, ale keď zmizne aj jej najlepší kamarát Niko a Kendall začne počuť jeho hlas, má strach, či náhodou nezošalela. V mestečku Cryer's Cross sa deje niečo neprirodzené a Kendall musí odhaliť dlho skrývané tajomstvá jeho obyvateľov...

 Prekliate mesto som si chcela veľmi prečítať. Anotácia sľubovala mysterióznu zápletku. Čo sa deje v mestečku Cryer's Cross? Aká zlá sila ho ovláda? Dostanú obyvatelia šancu na pokojný život? To som sa chcela dozvedieť. Nuž, dozvedela som sa, ale za cenu, že mi skoro praskli nervy a rozhodnutia, že už nič si od tejto "úžasnej"spisovateľky neprečítam. Skoro sa mi scvrkol mozog kvôli hlavnej hrdinke, ktorá bola naivná a otravná.

Už nechce plakať. Nie tu a najmä nie teraz. Nie pred všetkými. Pretože Kendall má predsa byť silná. Je drsná, vyrástla medzi samými chlapcami.

(str. 80)

Myslela som, že prvé stránky sú iba rozbeh, no hneď som pochopila, že všetky postavy budú naivné do konca tejto mučivej knihy. Autorke sa podaril naozaj vydarený husársky kúsok, a to vytvoriť otravného rozprávača. Knihy si vážim, no v momentoch čítania tejto som mala pocit, že ju vyhodím von oknom alebo ju roztrhám na márne kúsky, aby som sa už na ňu nemusela nikdy pozrieť. (A to vyzerala tak sľubne, asi naozaj nie je všetko zlato, čo sa blyští.)

MY.

Vydychujeme do temnej noci, vzdycháme ako jeden hlas.

(str. 56)

Aby som tomuto dielu nekrivdila, malo aj pozitívnu stránku a tá sa mi ukázala desať strán pred koncom. Vtedy to bolo pomerne čitateľné, ale žiadny zázrak sa nekonal. Stále nechápem, ako mohli taký brak vydať. Lepšie by sa čítalo o škôlkároch, ktorí sa hrajú na piesku, ako toto. Nemalo to hlavu ani pätu a ja som veľmi dumala nad tým, prečo to má na Goodreads pomerne dobré hodnotenie a nedokázala som na to prísť. Divný príbeh, divné hlavné postavy (podotýkam stredoškoláci), ktorým by sa mohli rovnať asi tak iba trojročné deti (aj tie majú viac rozumu).

Jediná vec, ktorá ma dokázala dostať do väčšej zúrivosti, v akej som sa pri čítaní nachádzala, bola tá, že spisovateľka stále, v každej vete spomenula meno hrdinu, o ktorom sa dej práve točil. Pri písaní slohu sa vždy prizvukuje: neopakujte slová. Ona toto pravidlo na plnej čiare ignorovala, akoby jej zámená vôbec nič nehovorili. Bolo to na porazenie. Každý, kto sa na to iba očkom pozrie, zistí, že to má od umeleckého prejavu na míle ďaleko a možnože sa to nedá nazvať ničím iným iba brakom, ktorý je najväčším nezmyslom na svete.

Kniha mala dobrý potenciál, námet bol zaujímavý, lenže autorka to svojim "talentom" zamordovala v zárodku a vytvorila niečo nečitateľné, niečo, čo by sa malo obchádzať oblúkom. Naivné postavy (hm, to som ešte zvládala), no naivný rozprávač? (tak to sa jej podarilo a doteraz neviem, akým spôsobom) to už všetko zaklincoval. Netuším či sa mám smiať, že písať už môže naozaj každý alebo mám plakať nad kvalitou niektorých kníh (konkrétne tejto).

Hodnotenie: 1/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Knihu Prekliate mesto si môžete kúpiť TU.