Anders de la Motte - Hra

Vydavateľstvo: IKAR
Počet strán: 296

 Väzba: pevná s prebalom

Henrik HP Pettersson je podvodníček, ktorý kašle na celý svet a robí si, čo mu zíde na um. Jedného dňa sa mu do rúk dostane mobilný telefón, ktorý, napočudovanie, o ňom kadečo vie. Prostredníctvom neho dostáva pozvanie, aby sa zúčastnil na mimoriadnom a fascinujúcom zážitku, na hre v alternatívnej realite, odohrávajúcej sa vo svete nič netušiacich ľudí. Po úspešnom splnení skúšobnej úlohy mu ponúkajú celý rad vzrušujúcich zadaní, ktoré filmuje, premieta a hodnotí uzavretá skupina ľudí na internetovej sieti. V rovnakom tempe, ako vzrastá napätie v jednotlivých úlohách, zvyšujú sa aj odmeny za ich splnenie a umiestnenie aktérov v toplistine. HP sa podujíma na čoraz riskantnejšie akcie a je pripravený urobiť takmer čokoľvek, aby mohol ďalej hrať. Policajná inšpektorka Rebecca Norménová je jeho pravým opakom. Vzala osud do vlastných rúk a v policajnom zbore sa jej črtá úspešná kariéra. Všetko by bolo dokonalé, keby neexistovali lístočky, čo jej niekto necháva v skrinke. Ich pisateľ vie až nepríjemne veľa o jej minulosti. O tajomstve, ktoré by nemal poznať nikto. Prečo sa s ňou niekto takto zahráva?

Musím sa priznať, že ma táto kniha pohltila. Vôbec som nevnímala čas. Ak som pochybovala o severských spisovateľoch, Hra mojimi predstavami zatriasla. Čítať toto dielo bolo niečo úžasné. Dej bol neskutočne dynamický a autor pre nás pripravil nejedno prekvapenie.

Nechávala som si všetko uležať v hlave. Nechcela som písať recenziu bezprostredne po prečítaní tohto trileru, pretože by moje myšlienky neboli ucelené alebo by sa sústredili iba na koniec. Priznávam, že záveru dám viac priestoru, ale teraz sa radšej presuňme k zhodnoteniu knihy ako-takej.

Na začiatok vás upozorním, že keď si prečítate pár stránok a nebude to pre vás to pravé orechové, nezúfajte, lebo spisovateľ ešte badateľne zakrúti kolesom osudu. Nič nie je také ako sa javí a čitateľ, neborák, bude nútený predychávať menšie infarkty. Pri tomto diele stúpa tlak.  Nikdy neviete, aké tajomstvá sa objavia v ďalšej kapitole, ba dokonca, v ďalšom riadku. Nespočetne veľakrát som mala chuť zavrieť knihu. Nedokázala som prehliadnuť, ako sa spisovateľ zahráva s osobou, ktorá jeho príbeh číta. Priznávam sa, že som bola na neho pár razy nahnevaná, práve kvôli tomu, ako perfektne vie oklamať čitateľa. Všetko servíruje postupne, ale v konečnom dôsledku je to šok tak, či tak. No aj to zavádzanie robí tento triler trilerom, takže ak sa mám nad tým hlbšie zamyslím, nemám nič, čo by som Hre z tohto pohľadu vytkla.

Na druhej strane, je tu niečo, čo mi prekážalo, a konkrétne pasáže s Rebeccou (ale iba do polovice príbehu, potom sa rozbehli aj tie časti). No úvodné rozprávanie, keď nám rozprávač približoval práve túto postavu, bolo pre mňa nudné a radšej som vyhľadávala časti Henrika.

Jedno veľké plus má autor za to, že do písania prelínal aj angličtinu (síce to boli iba samé nadávky a sem-tam nejaká fráza) a tým zostavil knihu konkurencieschopnú aj americkým spisovateľom. Také dobré dielo v tomto žánri som ešte nečítala. Ale aby to nevyzeralo, že sa mi to páčilo len kvôli vulgarizmom (musím podotknúť, že boli použité trefne,  nerušili a nasledovala po nich vtipná hláška), dejová línia bola tak úžasné nepriehľadne napísaná, že som naozaj netušila, akými prešmyčkami a tajomstvami autor prekvapí.

Z poslednej vety, ktorou sa uzatvoril prvý diel, ma zamrazilo a stále si opakujem, že to predsa nemôže byť pravda. Asi som zle pochopila indície alebo sa stala chyba v interpretácii, ale to rozhodne nemôže byť pravda! Keď si to, samozrejme, teraz v hlave premietam, zdá sa mi to viac a viac reálne, takže ja som sa nezmýlila. No jeden nikdy nevie. Radšej by som bola zmierená s tým, že nás autor naviedol na zlú stopu, ako keby sa moja teória potvrdila. Bohužiaľ, táto domnienka mi zapadá do celkovej skladačky a ak to bude tak, ako si myslím ja, nebude to pre hlavného hrdinu vypadať ružovo. O ostatnom pomlčím. Prečítajte si knihu.

Hra bola jednou z mála kníh, pri ktorých by ste vážne netušili, čo očakávať. Akcia sa  na začiatku rozbiehala strednou rýchlosťou, hlavná postava je "niktoš", ktorý vidí iba seba a narieka, ako zle sa mu darí a že on za to nemôže. Vlastne, za jeho momentálnu situáciu môžu všetci okrem neho. No práve flegmatický pohľad na svet očami hlavného hrdinu okorenil dielo tým pravým humorom. Zabávala som sa na jeho polointeligentných vetách a vtipných myšlienkových pochodoch, ktoré mu prebiehali v hlave. Napokon, keď sa akcia rozbehla, tak ako mala, to bolo to čítanie, ktoré som potrebovala nájsť pod pojmom "triler". Vrele túto knihu  doporučujem a hneď si idem kúpiť aj druhú časť, lebo potrebujem vedieť, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Takáto nevedomosť je príšerná. Súrne potrebujem pokračovanie!!!

Hodnotenie: 5/5