Andrew Gold - Psychológia tajomstiev

 Andrew je ako novinár a podcaster zvyknutý na to, že sa mu ľudia zdôverujú. Prečo sa so svojimi tajomstvami zdôveruje ľahšie neznámej osobe ako tým, ktorých poznáme? Prečo nedokážeme udržať vlastné tajomstvo? Prečo si myslíme, že ho udržia druhí a ako to v konečnom dôsledku ovplyvňuje vzťahy? V tejto knihe je veľa pátrania a nachádzania odpovedí medzi historikmi, sociológmi a psychiatrami. Autor sa bližšie pozrel na ľudstvo a zistil, že v spoločnosti sa toto správanie vyskytovalo odjakživa. Že je to blízke nášmu druhu. A odpovede na otázky, ktoré nás aspoň jedenkrát počas života trápili, nájdeme v tomto diele, ktoré je komplexné. Andrew tu popísal vlastné zážitky, no aj skúsenosti iných osôb, ktoré sa plynule prelínali s historickými súvislosťami a vedeckými štúdiami.

Dielo mi pomohlo. Už roky mám problém s tým, že ľuďom veľmi (ne)dôverujem a potom to často dopadne katastrofálne. Buď im príliš verím, alebo neverím vôbec, takže sa vo mne bijú dva extrémy. Vďaka tejto knihe som zistila, že je to zakódované v samotnej ľudskej povahe a nič s tým nenarobím. Gold sa však na túto zvláštnosť pozrel z rôznych uhlov. Na konkrétnych príkladoch z histórie alebo zo súčasného života pomocou odborníkov vysvetľuje, čo poháňa toto správanie, prečo idú tajomstvá ruka v ruke s klamstvami, čo robí prezradenie tajomstva so psychikou a či naozaj existujú milosrdné lži, a mnoho ďalšieho.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Objav srdca

 Dostojevskij bol rodeným romantikom a idealistom. Aj tieto zápisky to potvrdzujú. Titul pozostáva z výňatkov jeho osobných spisov. Nachádzajú sa tu tiež poviedky. Prvá na mňa atmosférou pôsobila ako rozprávka Dievčatko so zápalkami. Bolo to veľmi smutné čítanie. Aj keď poviedky rada nemám, jedna ma zaujala. Fiodor v nej hlboko kritizuje spoločnosť, ľudí a zápletka presahuje tento svet. Mala som zimomriavky. Netuším, či som niekedy čítala niečo metaforickejšie a pravdivejšie. Pred dvomi rokmi by som ju možno nedokázala oceniť, no teraz som vedela, o čom písal.

Všetky texty boli o Bohu a láske, o hriešnych ľuďoch a skazenosti spoločnosti, ale taktiež o nádeji na lepší život. Vždy to síce od neho môžeme očakávať, ale v Objave srdca to je zintenzívnené, takže to niekomu nemusí vyhovovať. Zápisky sú veľmi osobné. Fiodor bol veriaci človek.

Delphine de Vigan - No a já

 Lou má nadpriemerné IQ, no je v živote stratená rovnako ako všetci ostatní. Dokonca sa zdá, že viac. Keď stretne mladú bezdomovkyňu, jej naivné predstavy o svete sa hneď rozplývajú a na ich miesto nastupuje zmätok a pochybnosti, či šance, ktoré niektorým ľuďom dávame, majú význam a či tým iba nezraňujeme samých seba. Každý má právo na chyby, ale niektoré sú príliš fatálne, aby v nás nezanechali hlbšiu stopu. Trinásťročné dievča má oči otvorené a vníma všetko, čo sa okolo neho deje. Nevie však správne odhadnúť situáciu, ktorá sa čoraz viac komplikuje.

Delphine je moja najobľúbenejšia francúzska spisovateľka a pomaly sa dostávam k celej jej tvorbe. Jej knihy sú väčšinou kratšie, no nič im nechýba. Je schopná takého ponoru do vnútra postáv, že takúto analýzu nezvládne každý. Tu vytvorila zmätené dievča, ktoré sa učí, ako funguje život prostredníctvom svojich bystrých postrehov, ktoré nie sú niekedy v poriadku. Vidí ho cez svoju optiku a čitateľovi ponúka otázky na zamyslenie. Prečo dospelí ľudia nezmenia svet? Prečo je všetko také nespravodlivé a zložité, aj keď je riešenie občas veľmi prosté? Niekedy sú tie najbanálnejšie otázky tie najkomplikovanejšie a človek na ne nepozná správnu odpoveď.

Fredrik Backman - The Answer Is No

Lucas sa rád izoluje od ľudí. Nikto mu neverí, že aj tak môže byť šťastný. Život sa mu ale obráti hore nohami v deň, keď pri jeho dverách zazvonia ľudia z predstavenstva bytov a snažia sa zistiť, kto vyhodil panvicu. Všetci sú v šoku, Lucasovi je situácia úplne ukradnutá, no práve svojím pokojom sa stáva veľmi zaujímavou osobou pre susedov. Jeho pokoj je náhle fuč. Dokonca ho začne nahlodávať myšlienka, že o živote predsa len nevie toľko, koľko si myslel.

Fredrik Backman je mojím obľúbeným autorom, a nezáleží na tom, čo práve prežívam, vždy mi vie zdvihnúť náladu. To dokázala aj táto novela. Je krátka, no mieri priamo do srdca. Tiekli mi slzy od smiechu, ale aj z dojatia. Neviem, ako to tento muž robí, no vždy ma zastihne nepripravenú. Na takýto nával pocitov sa nedá pripraviť. Skutočne ma rozosmial. Smiala som sa od srdca. Neverila som, že ma ešte niečo v týchto dňoch dokáže tak rozveseliť.

Silvia Avallone - Čierne srdce

 Do Bohom zabudnutej horskej dedinky prichádza tridsiatnička Emilia. Čo tam hľadá? Pokoj alebo spasenie a pochopenie? Nikto do tých končín nezavíta iba tak z voľnej chvíle. Musí mať nejaký dôvod. Príčinu sa čitateľ po malých kúskoch dozvedá. Je ťažké odpustiť. No najťažšie odpustiť sám sebe.

Občas si pozriem, čo má nové Inaque, lebo toto vydavateľstvo má dobrý nos na knihy. Skoro nikdy ma nesklamalo. V rýchlosti som si pozrela anotáciu tejto knihy a hneď som si ju kúpila. Neurobila som chybu, aj keď som si najprv myslela, že bude plná lásky. Áno, je, no milenecká láska nie je uprednostňovaná pred rodičovskou, súrodeneckou ani priateľskou. Toto dielo priam kričí, aby bolo pochopené. Dá sa ťažký zločin odpustiť? Dokáže odpustiť Boh? Teraz vám je asi zrejmé, že ateistom túto novinku neodporúčam.

Annette Bjergfeldt - Putovné kino pána Saita

Lita je rozprávačkou svojho životného príbehu. Jej bytie je zaujímavé a jej dar slova obdivuhodný. Aj keď sa kniha môže javiť všedná, štýl písania ju vystrelil na vyššiu úroveň. No stačilo to? Sama som si uvedomovala, že to, čo čítam, je umenie, no dielo sa mi nedokázalo dostať do srdca. Čítanie sa vlieklo. Niektoré situácie sa mi zdali priam detinské. Bola to taká rozprávka pre dospelých, no mne pochuti nebola. Nedokázala som sa s knihou spriateliť.

Netuším, či mi nesadol štýl písania (možno mi na ňom niečo prekážalo), alebo len tento konkrétny príbeh. Bolo to pritiahnuté za vlasy, aj keď súhlasím, že človek niekedy musí snívať, aby mohol prežiť. Naivita v tomto počine mi však prekážala a nedokázala som sa s ňou zmieriť.

Ottessa Moshfegh - Smrť v jej rukách

Vesta radikálne zmení život a odsťahuje sa do neznámych končín. Nové prostredie ju príjme veľmi chladne, no jej to vyhovuje. Neexistuje pre ňu nič iné iba jej pes a les navôkol. Nikto ju nevyrušuje. Avšak nikto sa o ňu ani nezaujíma. Môže sa jej prihodiť všeličo.
Hlavná hrdinka sa začne báť, keď nájde na prechádzke so psom zvláštny odkaz. Došlo niekde v okolí ku vražde? To netuší, ale strach a zvedavosť ju nútia, aby prišla tejto záhade na koreň. Postupne sa však čitateľ začína strácať v tom, čo je skutočné a čo sú len jej domnienky.

Túto autorku som vôbec nepoznala, ale na Instagrame som už zahliadla pár príspevkov a recenzie ma zaujali. Ako prvú som si vybrala Smrť v jej rukách, lebo sa mi názov zdal originálny. A originálne bolo aj celé dielo. Od začiatku do konca som bola v napätí, čo sa udeje.