Han Kang - Vegetariánka

Kniha mnou pohla. Najprv negatívne, potom som si však pozrela súvislosti a začala som ju vidieť v inom svetle. Pre toho, kto nepozná juhokórejskú spoločnosť, kto o nej nič nevie, je čítanie veľmi kontroverzné. No na Vegetariánku sa treba pozerať komplexne. Ako na ženský protest voči patriarchátu, ktorý je v tejto krajine silne zakorenený a nie je možné ísť iným smerom, len tým, ktorý je vopred daný pre každú ženu. Ale hlavná hrdinka sa vzoprie príkazom a zákazom. Chce byť voľná. Až do takej miery, že napokon stratí svoju identitu. Vnímam to ako veľmi silný motív útlaku a následne vzdoru, ktorý sa pretaví do odporu takého radikálneho, že čitateľovi je zle. Ja som musela trikrát knihu odložiť.

Na začiatku som si znova pomyslela, že asi by som sa mala od Bookerovej ceny držať čo najďalej, lebo toto ocenenie ma iba hnevá, ale napokon som zmenila uhol pohľadu a uvidela som všetko, čo sa nám snažila autorka povedať. Tá kontroverznosť plnila svoju úlohu.

Delphine de Vigan - Jednoho prosincového večera

Matthieu je spisovateľ, ktorý nemal nikdy ambíciu písať. No jeho román z neho priam vytryskol. Od tej doby mu chodia nadšené listy čitateľov, ktorí uznávajú jeho prácu, strúhajú mu jednu poklonu za druhou a očakávajú odpoveď. Avšak jeden list vyčnieva z radu. List od ženy, ktorá mu oživí spomienky. Hlavný hrdina sa prepadáva do beznádeje, no nedokáže prestať čítať to, čo mu napísala. Nebadane sa ocitá nad priepasťou, ktorú si vytvoril.

Viete, že Delphine zbožňujem, takže som netrpezlivo čakala na toto jej staršie dielo. Avšak nakoniec ma nemilo prekvapilo. Akoby som v štýle písania autorku občas nevedela nájsť. Postavy sa mi nedokázali zaryť do srdca. Cítila som len nesmierny smútok, že také vzťahy, aké spisovateľka opisovala, existujú. Že ich povýšila na nádhernú bolesť. Mne sa iba zovieralo hrdlo a chcela som knihu čo najrýchlejšie dočítať. To, že nechápem komplikované vzťahy, ktoré viac ubližujú ako prinášajú radosť, nechcem Delphine vyčítať. Každý človek je rozdielny, každý má iné skúsenosti, ale štýl, akým to spracovala, mi vôbec nesadol. Asi to vtedy nedokázala napísať inak. Človek sa vyvíja.

Andrew Gold - Psychológia tajomstiev

 Andrew je ako novinár a podcaster zvyknutý na to, že sa mu ľudia zdôverujú. Prečo sa so svojimi tajomstvami zdôveruje ľahšie neznámej osobe ako tým, ktorých poznáme? Prečo nedokážeme udržať vlastné tajomstvo? Prečo si myslíme, že ho udržia druhí a ako to v konečnom dôsledku ovplyvňuje vzťahy? V tejto knihe je veľa pátrania a nachádzania odpovedí medzi historikmi, sociológmi a psychiatrami. Autor sa bližšie pozrel na ľudstvo a zistil, že v spoločnosti sa toto správanie vyskytovalo odjakživa. Že je to blízke nášmu druhu. A odpovede na otázky, ktoré nás aspoň jedenkrát počas života trápili, nájdeme v tomto diele, ktoré je komplexné. Andrew tu popísal vlastné zážitky, no aj skúsenosti iných osôb, ktoré sa plynule prelínali s historickými súvislosťami a vedeckými štúdiami.

Dielo mi pomohlo. Už roky mám problém s tým, že ľuďom veľmi (ne)dôverujem a potom to často dopadne katastrofálne. Buď im príliš verím, alebo neverím vôbec, takže sa vo mne bijú dva extrémy. Vďaka tejto knihe som zistila, že je to zakódované v samotnej ľudskej povahe a nič s tým nenarobím. Gold sa však na túto zvláštnosť pozrel z rôznych uhlov. Na konkrétnych príkladoch z histórie alebo zo súčasného života pomocou odborníkov vysvetľuje, čo poháňa toto správanie, prečo idú tajomstvá ruka v ruke s klamstvami, čo robí prezradenie tajomstva so psychikou a či naozaj existujú milosrdné lži, a mnoho ďalšieho.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Objav srdca

 Dostojevskij bol rodeným romantikom a idealistom. Aj tieto zápisky to potvrdzujú. Titul pozostáva z výňatkov jeho osobných spisov. Nachádzajú sa tu tiež poviedky. Prvá na mňa atmosférou pôsobila ako rozprávka Dievčatko so zápalkami. Bolo to veľmi smutné čítanie. Aj keď poviedky rada nemám, jedna ma zaujala. Fiodor v nej hlboko kritizuje spoločnosť, ľudí a zápletka presahuje tento svet. Mala som zimomriavky. Netuším, či som niekedy čítala niečo metaforickejšie a pravdivejšie. Pred dvomi rokmi by som ju možno nedokázala oceniť, no teraz som vedela, o čom písal.

Všetky texty boli o Bohu a láske, o hriešnych ľuďoch a skazenosti spoločnosti, ale taktiež o nádeji na lepší život. Vždy to síce od neho môžeme očakávať, ale v Objave srdca to je zintenzívnené, takže to niekomu nemusí vyhovovať. Zápisky sú veľmi osobné. Fiodor bol veriaci človek.

Delphine de Vigan - No a já

 Lou má nadpriemerné IQ, no je v živote stratená rovnako ako všetci ostatní. Dokonca sa zdá, že viac. Keď stretne mladú bezdomovkyňu, jej naivné predstavy o svete sa hneď rozplývajú a na ich miesto nastupuje zmätok a pochybnosti, či šance, ktoré niektorým ľuďom dávame, majú význam a či tým iba nezraňujeme samých seba. Každý má právo na chyby, ale niektoré sú príliš fatálne, aby v nás nezanechali hlbšiu stopu. Trinásťročné dievča má oči otvorené a vníma všetko, čo sa okolo neho deje. Nevie však správne odhadnúť situáciu, ktorá sa čoraz viac komplikuje.

Delphine je moja najobľúbenejšia francúzska spisovateľka a pomaly sa dostávam k celej jej tvorbe. Jej knihy sú väčšinou kratšie, no nič im nechýba. Je schopná takého ponoru do vnútra postáv, že takúto analýzu nezvládne každý. Tu vytvorila zmätené dievča, ktoré sa učí, ako funguje život prostredníctvom svojich bystrých postrehov, ktoré nie sú niekedy v poriadku. Vidí ho cez svoju optiku a čitateľovi ponúka otázky na zamyslenie. Prečo dospelí ľudia nezmenia svet? Prečo je všetko také nespravodlivé a zložité, aj keď je riešenie občas veľmi prosté? Niekedy sú tie najbanálnejšie otázky tie najkomplikovanejšie a človek na ne nepozná správnu odpoveď.

Fredrik Backman - The Answer Is No

Lucas sa rád izoluje od ľudí. Nikto mu neverí, že aj tak môže byť šťastný. Život sa mu ale obráti hore nohami v deň, keď pri jeho dverách zazvonia ľudia z predstavenstva bytov a snažia sa zistiť, kto vyhodil panvicu. Všetci sú v šoku, Lucasovi je situácia úplne ukradnutá, no práve svojím pokojom sa stáva veľmi zaujímavou osobou pre susedov. Jeho pokoj je náhle fuč. Dokonca ho začne nahlodávať myšlienka, že o živote predsa len nevie toľko, koľko si myslel.

Fredrik Backman je mojím obľúbeným autorom, a nezáleží na tom, čo práve prežívam, vždy mi vie zdvihnúť náladu. To dokázala aj táto novela. Je krátka, no mieri priamo do srdca. Tiekli mi slzy od smiechu, ale aj z dojatia. Neviem, ako to tento muž robí, no vždy ma zastihne nepripravenú. Na takýto nával pocitov sa nedá pripraviť. Skutočne ma rozosmial. Smiala som sa od srdca. Neverila som, že ma ešte niečo v týchto dňoch dokáže tak rozveseliť.

Silvia Avallone - Čierne srdce

 Do Bohom zabudnutej horskej dedinky prichádza tridsiatnička Emilia. Čo tam hľadá? Pokoj alebo spasenie a pochopenie? Nikto do tých končín nezavíta iba tak z voľnej chvíle. Musí mať nejaký dôvod. Príčinu sa čitateľ po malých kúskoch dozvedá. Je ťažké odpustiť. No najťažšie odpustiť sám sebe.

Občas si pozriem, čo má nové Inaque, lebo toto vydavateľstvo má dobrý nos na knihy. Skoro nikdy ma nesklamalo. V rýchlosti som si pozrela anotáciu tejto knihy a hneď som si ju kúpila. Neurobila som chybu, aj keď som si najprv myslela, že bude plná lásky. Áno, je, no milenecká láska nie je uprednostňovaná pred rodičovskou, súrodeneckou ani priateľskou. Toto dielo priam kričí, aby bolo pochopené. Dá sa ťažký zločin odpustiť? Dokáže odpustiť Boh? Teraz vám je asi zrejmé, že ateistom túto novinku neodporúčam.