Ottessa Moshfegh - Smrť v jej rukách

Vesta radikálne zmení život a odsťahuje sa do neznámych končín. Nové prostredie ju príjme veľmi chladne, no jej to vyhovuje. Neexistuje pre ňu nič iné iba jej pes a les navôkol. Nikto ju nevyrušuje. Avšak nikto sa o ňu ani nezaujíma. Môže sa jej prihodiť všeličo.
Hlavná hrdinka sa začne báť, keď nájde na prechádzke so psom zvláštny odkaz. Došlo niekde v okolí ku vražde? To netuší, ale strach a zvedavosť ju nútia, aby prišla tejto záhade na koreň. Postupne sa však čitateľ začína strácať v tom, čo je skutočné a čo sú len jej domnienky.

Túto autorku som vôbec nepoznala, ale na Instagrame som už zahliadla pár príspevkov a recenzie ma zaujali. Ako prvú som si vybrala Smrť v jej rukách, lebo sa mi názov zdal originálny. A originálne bolo aj celé dielo. Od začiatku do konca som bola v napätí, čo sa udeje.

Haruki Murakami - Norské dřevo

O tomto spisovateľovi som čo-to počula v dobe, keď sa mi zdala japonská literatúra nezaujímavá. Ale pred rokom sa môj pohľad na ňu radikálne zmenil, tak som si povedala, že skúsim prísť na chuť aj tomuto autorovi, ktorého všetci ospevujú. Bola som si vedomá, že u mňa buď úplne pohorí, alebo ma očarí. Stalo sa to druhé a ja sa nemôžem dočkať, kedy si prečítam jeho ďalšiu tvorbu.

Neviem, či to bola iba náhoda, alebo tak píše stále, ale tento príbeh bol plný sexu. Haruki nemá problém opísať sexualitu postáv do najmenších intímnych detailov. Puritánom neodporúčam. Ošediveli by alebo by si vytrhali všetky vlasy. 

Nikolaj Vasilijevič Gogoľ - Mŕtve duše

Čičikov skupuje po celom Rusku mŕtve duše. Prečo to však robí? Aký má zámer? Tento román vynikajúco vykresľuje vlastnosti ľudí. Ide do hĺbky, do akej sú schopní načrieť len ruskí spisovatelia. Na tomto fakte si ale zároveň kniha vylámala všetky zuby. Odbočky od hlavnej dejovej línie sú také rozsiahle a nečakané, že som z nich nemala radosť. Prvá ukážka vám ozrejmí celý charakter diela.

Uvedomujem si, že aj Dostojevskij mal svoju spisovateľskú mániu, no u neho to pôsobilo prirodzene. Gogoľ svojimi odbočeniami priam vyrušoval v čítaní. Až tak, že keď autorova vsuvka skončila, bolo ťažké vrátiť sa naspäť k prebiehajúcim udalostiam. Netvrdím, že tento pocit musia prežívať všetci, no pre mňa boli niektoré časti mučením. Túto klasiku som mala už dlho doma, veľmi som sa na ňu tešila, ale nikdy nebol ten správny čas. Keď som sa k nej konečne dostala, bola som sčasti sklamaná. Asi mi viac vyhovujú jeho poviedky. Jeho Nos bol výborný. Možno preto, lebo nemal priestor rozpísať sa. Niekedy je menej viac.

Margaret Atwood - Slepý vrah

Iris píše svoju rodinnú históriu, ktorá je príliš bolestivá, aby bola vypovedaná nahlas. Jej život sprevádzali tragédie a komplikovaný vzťah s mladšou sestrou, ktorá už nie je medzi živými. Snaží sa nám objasniť, čo sa stalo a prečo bola Laura takou éterickou a nestálou bytosťou. Vysvetľuje nám, čo zapríčinilo, že sa jej život rútil strmhlav dole. Toto bola moja prvá kniha od Margaret a som na seba nahnevaná, že som ju nezačala čítať skôr. Je úžasnou rozprávačkou. Stránky len tak plynú a nenechajú čitateľa na pokoji. Už je v pasci geniálneho príbehu, ktorý zhltne na jeden nádych.

Rodinné ságy môžu byť buď veľmi dobré, alebo veľmi zlé. Podľa mňa nič medzi tým neexistuje, pretože sú komplexným dielom, ktoré sa nedá prečítať za pár hodín. Musíte si na to nájsť čas, a keď sa vám niečo nepáči, tak to budete pociťovať v priebehu celého čítania. Slepý vrah je však excelentný. Nie sú tam žiadne hluché miesta. Nachádzajú sa tam vsuvky, ktoré sú do deja umne umiestnené. Čitateľ chce vedieť viac a viac, až je na konci. Bola som z toho smutná. Z vývoja udalostí, ale aj že tento počin skončil.

Kanae Minato - Zpovědi

Táto kniha je všetkým, len nie tým, čím sa zdá. V deji sa nachádza mnoho šokujúcich zvratov, ktoré sa pohrajú s mysľou čitateľa. Príbeh je nepredvídateľný ako samotné postavy. Nedokázala som s nimi súcitiť, lebo spôsob ich myslenia som nevedela pochopiť. Bolo zrejmé, že mali psychické problémy, to som chápala, ale bolo mi cudzie, ako s nimi (ne)bojovali a ako reagovali na situácie. Žiadny z hrdinov nevidel následky svojich činov. Jedna tragédia spustila lavínu ďalších. Posudzovala som správanie osôb a rozmýšľala som, či ich dokáže niečo zastaviť a či naozaj človeku stačí iba jeden silný impulz a stáva sa tým, proti čomu chcel bojovať.

Júko Moriguči je učiteľkou, pre ktorú bola jej štvorročná dcéra celým svetom. Hneď v úvode však zisťujeme, že malé dievčatko zabili jej žiaci. Júko začne prahnúť po pomste. Úplne ju to zaslepí, až zabudne, že spravodlivosť nie je v jej rukách. Vydáva sa na cestu, z ktorej niet návratu. Čo dokáže spáchať žena, ktorá prišla o to najcennejšie?

Joachim B. Schmidt - Kalmann

 Novodobý Forest Gump. Tento príbeh budete zbožňovať. Je neskutočne ľudský. Dôraz sa však kladie aj na vyriešenie prípadu, ktorý hrá v deji kľúčovú úlohu. Prečo je v snehu toľko krvi? Krvácal človek alebo zviera? Kalmann si zaumieni, že túto záhadu vyrieši. Samozvanému ochrancovi Raufarhöfnu netreba hovoriť, že sa deje niečo podozrivé. Je síce zaostalý, no veľmi vnímavý a pozerá sa na svet iným spôsobom – srdcom, ktoré mu našepká viac ako nám ostatným. Kniha je prosto úžasná. Je to čistá genialita a ja som nesmierne rada, že som si ju kúpila.

Asi bude táto recenzia veľmi krátka, lebo dobré diela hovoria samy za seba. Musím ale vyzdvihnúť kvalitný slovenský preklad, pretože Paulína Čuhová vie, čo robí a jej texty sa mi vždy čítajú výborne. Ďakujem aj za vysvetlenia na konci knihy. Čitateľ si nemusí hľadať pojmy, aby pochopil islandské obyčaje. Má to všetko na jednom mieste.

Robert Seethaler - Celý život

Andreas Egger je obyčajný človek, ktorého skúša život. Už v detstve zažil tú najväčšiu stratu a osud sa s ním nemaznal ani potom. Žije v horskej dedinke, ktorá nie je k svojim obyvateľom prívetivá, no ľudia si na to zvykli. Andreas zažíva príkoria, nám ľútosťou puká srdce, ale on sa nemieni vzdať a chce držať život pevne vo svojich rukách. Dej je smutný, no tiež plný nádeje, ktorá je ale vzápätí preč rovnako rýchlo, ako do príbehu prišla.

Kniha je síce veľmi krátka, no mne sa zdala dlhá, pretože sme videli skoro celú životnú púť človeka, ktorý nemal na ružiach ustlané, no nikdy sa nesťažoval a robil, čo bolo v jeho silách, aby malo jeho bytie zmysel. To mi vohnalo slzy do oči. Vždy sa dá pokračovať ďalej, aj keď vás život láme ako halúzku vo vetre. Chcela som vedieť, kam to celé povedie a bola som čoraz viac zúfalejšia. Tento príbeh neponúka mnoho priestoru na radosť, čítanie ale neľutujem.