Lucas sa rád izoluje od ľudí. Nikto mu neverí, že aj tak môže byť šťastný. Život sa mu ale obráti hore nohami v deň, keď pri jeho dverách zazvonia ľudia z predstavenstva bytov a snažia sa zistiť, kto vyhodil panvicu. Všetci sú v šoku, Lucasovi je situácia úplne ukradnutá, no práve svojím pokojom sa stáva veľmi zaujímavou osobou pre susedov. Jeho pokoj je náhle fuč. Dokonca ho začne nahlodávať myšlienka, že o živote predsa len nevie toľko, koľko si myslel.
Fredrik Backman je mojím obľúbeným autorom, a nezáleží na tom, čo práve prežívam, vždy mi vie zdvihnúť náladu. To dokázala aj táto novela. Je krátka, no mieri priamo do srdca. Tiekli mi slzy od smiechu, ale aj z dojatia. Neviem, ako to tento muž robí, no vždy ma zastihne nepripravenú. Na takýto nával pocitov sa nedá pripraviť. Skutočne ma rozosmial. Smiala som sa od srdca. Neverila som, že ma ešte niečo v týchto dňoch dokáže tak rozveseliť.
streda 1. januára 2025
Fredrik Backman - The Answer Is No
nedeľa 1. decembra 2024
Silvia Avallone - Čierne srdce
Do Bohom zabudnutej horskej dedinky prichádza tridsiatnička Emilia. Čo tam hľadá? Pokoj alebo spasenie a pochopenie? Nikto do tých končín nezavíta iba tak z voľnej chvíle. Musí mať nejaký dôvod. Príčinu sa čitateľ po malých kúskoch dozvedá. Je ťažké odpustiť. No najťažšie odpustiť sám sebe.
Občas si pozriem, čo má nové Inaque, lebo toto vydavateľstvo má dobrý nos na knihy. Skoro nikdy ma nesklamalo. V rýchlosti som si pozrela anotáciu tejto knihy a hneď som si ju kúpila. Neurobila som chybu, aj keď som si najprv myslela, že bude plná lásky. Áno, je, no milenecká láska nie je uprednostňovaná pred rodičovskou, súrodeneckou ani priateľskou. Toto dielo priam kričí, aby bolo pochopené. Dá sa ťažký zločin odpustiť? Dokáže odpustiť Boh? Teraz vám je asi zrejmé, že ateistom túto novinku neodporúčam.
piatok 1. novembra 2024
Annette Bjergfeldt - Putovné kino pána Saita
Lita je rozprávačkou svojho životného príbehu. Jej bytie je zaujímavé a jej dar slova obdivuhodný. Aj keď sa kniha môže javiť všedná, štýl písania ju vystrelil na vyššiu úroveň. No stačilo to? Sama som si uvedomovala, že to, čo čítam, je umenie, no dielo sa mi nedokázalo dostať do srdca. Čítanie sa vlieklo. Niektoré situácie sa mi zdali priam detinské. Bola to taká rozprávka pre dospelých, no mne pochuti nebola. Nedokázala som sa s knihou spriateliť.
Netuším, či mi nesadol štýl písania (možno mi na ňom niečo prekážalo), alebo len tento konkrétny príbeh. Bolo to pritiahnuté za vlasy, aj keď súhlasím, že človek niekedy musí snívať, aby mohol prežiť. Naivita v tomto počine mi však prekážala a nedokázala som sa s ňou zmieriť.
utorok 1. októbra 2024
Ottessa Moshfegh - Smrť v jej rukách
Vesta radikálne zmení život a odsťahuje sa do neznámych končín. Nové prostredie ju príjme veľmi chladne, no jej to vyhovuje. Neexistuje pre ňu nič iné iba jej pes a les navôkol. Nikto ju nevyrušuje. Avšak nikto sa o ňu ani nezaujíma. Môže sa jej prihodiť všeličo.
Hlavná hrdinka sa začne báť, keď nájde na prechádzke so psom zvláštny odkaz. Došlo niekde v okolí ku vražde? To netuší, ale strach a zvedavosť ju nútia, aby prišla tejto záhade na koreň. Postupne sa však čitateľ začína strácať v tom, čo je skutočné a čo sú len jej domnienky.
Túto autorku som vôbec nepoznala, ale na Instagrame som už zahliadla pár príspevkov a recenzie ma zaujali. Ako prvú som si vybrala Smrť v jej rukách, lebo sa mi názov zdal originálny. A originálne bolo aj celé dielo. Od začiatku do konca som bola v napätí, čo sa udeje.
nedeľa 1. septembra 2024
Haruki Murakami - Norské dřevo
O tomto spisovateľovi som čo-to počula v dobe, keď sa mi zdala japonská literatúra nezaujímavá. Ale pred rokom sa môj pohľad na ňu radikálne zmenil, tak som si povedala, že skúsim prísť na chuť aj tomuto autorovi, ktorého všetci ospevujú. Bola som si vedomá, že u mňa buď úplne pohorí, alebo ma očarí. Stalo sa to druhé a ja sa nemôžem dočkať, kedy si prečítam jeho ďalšiu tvorbu.
Neviem, či to bola iba náhoda, alebo tak píše stále, ale tento príbeh bol plný sexu. Haruki nemá problém opísať sexualitu postáv do najmenších intímnych detailov. Puritánom neodporúčam. Ošediveli by alebo by si vytrhali všetky vlasy.
štvrtok 1. augusta 2024
Nikolaj Vasilijevič Gogoľ - Mŕtve duše
Čičikov skupuje po celom Rusku mŕtve duše. Prečo to však robí? Aký má zámer? Tento román vynikajúco vykresľuje vlastnosti ľudí. Ide do hĺbky, do akej sú schopní načrieť len ruskí spisovatelia. Na tomto fakte si ale zároveň kniha vylámala všetky zuby. Odbočky od hlavnej dejovej línie sú také rozsiahle a nečakané, že som z nich nemala radosť. Prvá ukážka vám ozrejmí celý charakter diela.
Uvedomujem si, že aj Dostojevskij mal svoju spisovateľskú mániu, no u neho to pôsobilo prirodzene. Gogoľ svojimi odbočeniami priam vyrušoval v čítaní. Až tak, že keď autorova vsuvka skončila, bolo ťažké vrátiť sa naspäť k prebiehajúcim udalostiam. Netvrdím, že tento pocit musia prežívať všetci, no pre mňa boli niektoré časti mučením. Túto klasiku som mala už dlho doma, veľmi som sa na ňu tešila, ale nikdy nebol ten správny čas. Keď som sa k nej konečne dostala, bola som sčasti sklamaná. Asi mi viac vyhovujú jeho poviedky. Jeho Nos bol výborný. Možno preto, lebo nemal priestor rozpísať sa. Niekedy je menej viac.
pondelok 1. júla 2024
Margaret Atwood - Slepý vrah
Iris píše svoju rodinnú históriu, ktorá je príliš bolestivá, aby bola vypovedaná nahlas. Jej život sprevádzali tragédie a komplikovaný vzťah s mladšou sestrou, ktorá už nie je medzi živými. Snaží sa nám objasniť, čo sa stalo a prečo bola Laura takou éterickou a nestálou bytosťou. Vysvetľuje nám, čo zapríčinilo, že sa jej život rútil strmhlav dole. Toto bola moja prvá kniha od Margaret a som na seba nahnevaná, že som ju nezačala čítať skôr. Je úžasnou rozprávačkou. Stránky len tak plynú a nenechajú čitateľa na pokoji. Už je v pasci geniálneho príbehu, ktorý zhltne na jeden nádych.
Rodinné ságy môžu byť buď veľmi dobré, alebo veľmi zlé. Podľa mňa nič medzi tým neexistuje, pretože sú komplexným dielom, ktoré sa nedá prečítať za pár hodín. Musíte si na to nájsť čas, a keď sa vám niečo nepáči, tak to budete pociťovať v priebehu celého čítania. Slepý vrah je však excelentný. Nie sú tam žiadne hluché miesta. Nachádzajú sa tam vsuvky, ktoré sú do deja umne umiestnené. Čitateľ chce vedieť viac a viac, až je na konci. Bola som z toho smutná. Z vývoja udalostí, ale aj že tento počin skončil.