Laura Marshallová - Žiadosť o priateľstvo

Školské roky bývajú ťažké. Pre niekoho viac, pre niekoho menej. Všetci chcú zapadnúť do kolektívu, ale niektorým sa to nikdy nepodarí.
No čo môže odštartovať túžba po uznaní a popularite u mladých ľudí, ktorí si hľadajú svoje miesto v spoločnosti? Mládež si neuvedomuje následky činov.

Žiadosť o priateľstvo na Facebooku sa vynorí nečakane, no napácha veľa škôd. Louise sa domnievala, že minulosť ju nedobehne. Snažila sa to celé roky vytesniť, ale skutok, ktorý urobila, je stále jej súčasťou.
Všetci vieme, že niektoré rozhodnutia človeka mátajú do konca života. No prečo jej niekto poslal žiadosť o priateľstvo? Niekto, koho dobre poznala? Zosnulá spolužiačka by rozhodne nemala mať Facebook. Hlavná hrdinka musí rýchlo zistiť, o čo ide, pretože toto by jej mohlo zničiť celý život. Tajomstvá sa nedajú utajiť naveky...

Bola som zvedavá, či bude príbeh zahltený modernou technikou, alebo nie. Viem, viem, nesie názov Žiadosť o priateľstvo, no človek nikdy nevie, čo má očakávať. Vydýchla som si, keď som zistila, že dej sa skôr sústreďuje na vzťahy a mrazivú psychologickú stránku. Mohla som s pokojom čítať, lebo ja som ten typ čitateľa, ktorý hľadá práve tento aspekt. Mala som tušenie, že toto sa mi trafí do vkusu. Nemýlila som sa?

Chceli sme vidieť, čo sa stane, a toto chcenie prekonávalo akékoľvek obavy z nebezpečenstva alebo nenormálnosti toho, čo sme robili.
(str. 170)

Kniha začína možno neoriginálne, ale mňa úplne vtiahla do deja a chcela som vedieť viac. Nič iné som nevnímala, len tento príbeh, ktorý sa mi javil ako zlepenec všetkého, čo som už kedysi čítala, ale mal v sebe zvláštnu moc udržať ma pri čítaní a prahnúť po rozuzlení. Bolo to zvláštne. Uvedomovala som si jeho nedostatky, no bolo mi to ukradnuté. Čítanie som si dokázala vychutnať. Stále je to pre mňa nepochopiteľné. Toto dielo si ma získalo, aj keď som permanentne šomrala, že viem koniec vopred. Áno, vedela som ho. Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Autorka však vystavala detaily okolo príbehu tak úžasne, že som sa stala závislou od jej štýlu. Magické.

Dejová línia nám ukazuje prítomnosť a minulosť. Minulosť sa odvíja veľmi záhadne: akoby sa stále niečo dialo za oponou, no nie je nám to umožnené vidieť. Všetci už všetko vedia, okrem nás. Čitateľ sa snaží pochopiť celú situáciu, ale je čoraz viac zmätenejší. Typický ťah spisovateľov...Tu som ale mala veľmi divný pocit, že sa nechce pravda vôbec ukázať. Všetko išlo rýchlo a zároveň pomaly. Bola som zmätená a nervózna. Táto kniha nie je určite jedna z najlepších, ktoré som čítala, ale nedostatky vie dokonale skryť a premeniť ich na svoje silné stránky.

Možno ani nie je možné naozaj poznať iného človeka. Keď na to príde, sme sami. A niekedy dokonca nepoznáme ani seba.
(str. 250)

Postavy sú, ako je zvykom v tomto žánri, tajomné. Keby to tak nebolo, asi by to pre mňa znamenalo ďalšie sklamanie. Stačilo to, že som už vedela koniec. Nedokážem pochopiť, ako sa môže výborný štýl písania takto biť s predvídateľnosťou knihy. Je to šok. Sama neviem, či som vám to dobre vysvetlila. Laurin spôsob odkrývania tajomstva je taký zaujímavý, že vás núti otáčať stránky, aj keď viete, čo bude nasledovať. No dobrá správa je, že asi neodhalíte všetko. Žiadosť o priateľstvo má v sebe množstvo prekvapení, ktoré sa neukázali hneď ani mne.

Mám zmiešané pocity. Spisovateľka vie, ako nechať človeka na pochybách a ako mu odmietať prezradiť pravdu. To jej ide úžasne. Vie, ako niečo zatajiť. Nie a nie sa dopátrať k situácii, ktorá hýbe celým dejom. Nedáva si však pozor, keď sa jedná o zápletku – tá je totižto príliš zrejmá. Alebo nie? To musíte posúdiť sami. Ja som z knihy zmätená, pretože sa mi veľmi páčila, ale viem, že má chybičky, ktoré sa podarilo skryť, aby si ich čitateľ nevšimol. No mne neunikli, a preto neviem, ako ju mám celkovo hodnotiť. 

Hodnotenie: Nejdem hodnotiť bodmi.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.