Guillaume Musso - Central Park

Zobúdzajú sa na neznámom mieste. Nevedia, kde sú a prečo sú k sebe pripútaní. Čo sa stalo? Prečo je žena (policajtka) od krvi a má pri sebe zbraň, v ktorej chýba jeden náboj? Muž, pri ktorom sa ocitla, je tiež dezorientovaný.
On bol deň predtým v Dubline a ona v Paríži. Ako sa teda dostali do newyorského Central Parku?
Musia si spomenúť, ale ľahké to nebude. Sú v ohrození? Kto ich spútal a prečo práve ich dvoch?

Chcela som všetky knihy, ktoré autorovi v preklade vyšli, takže som vôbec nerozmýšľala, či si prečítam túto (ani anotáciu som si nepozrela, čo u mňa nie je zvykom). Na obálke bolo jeho meno, a to mi úplne stačilo. Nepotrebovala som vedieť viac. Prečítala by som si aj príbeh, ktorý nemá koniec, ak by ho napísal on. Netušila som, čo mi kniha prinesie, no hneď som sa do nej ponorila a zistila som, že bude úžasná. Bola som opatrná, aby som sa trošku nesklamala, ako sa mi to stalo nedávno, ale s úsmevom na tvári som už po prvých stránkach mohla skonštatovať, že dielo vyzerá veľmi sľubne. Nenahovárala som si to. Bol to čistý fakt.

Alice vykríkla a srdce sa jej prudko rozbúchalo. Chcela sa uvoľniť a zošuchla sa na zem, potom sa postavila. Vtedy si všimla, že pravou rukou je pripútaná k ľavej ruke neznámeho. Cúvla, no muž sa nepohol.
Doriti!
(str. 12)

Na úvod ma hneď privítala tajomná atmosféra, ktorá nie a nie zmiznúť. Ba čo viac, stále sa stupňovala. Všetko sa čoraz viac zamotávalo. Myslela som si, že viem, ako bude dej napredovať a nejaký čas sa zdalo, že som to dobre odhadla. Síce je pravda, že kostru príbehu som už mala, ale nevedela som, čo tam chce doplniť autor a čím ma prekvapí. Prekvapil ma. Veľmi. Až na konci som zistila, že som sa nechala dobehnúť a to, čomu som bola ochotná veriť, vôbec neexistovalo. Len ja som si myslela, že to tak má byť. Po prečítaní Volání anděla som bola menej ostražitá, pretože tam bol záver nemastný-neslaný. No táto kniha bola podľa môjho gusta. Neverila som vlastným očiam. Takýto zaujímavý, logický a sofistikovaný koniec túžim vidieť stále.

Neviem, či som sa niekedy pri spisovateľových počinoch smiala – on píše skôr srdcervúco -, no tento začiatok bol smiešny a napínavý zároveň. Dvaja ľudia, ktorí sa zobudia v neznámom prostredí a nevedia, čo majú od toho druhého očakávať... Musia spolupracovať, aby sa dostali z nepríjemnej situácie. Navyše majú na rukách putá. Sú spojení. Nedobrovoľne sa ocitnú v pozícií, keď sa z cudzincov stanú spojenci. Iná cesta neexistuje a oni si to uvedomujú. Vtedy nastáva stret ich odlišných pováh, a to sa nezaobíde bez humorných poznámok na adresu toho druhého. Ustavične sa hádajú. Ja som si začínala myslieť, že sa možno  Guillaume odklonil od svojich smutných príbehov, no to by stratil svoj podpis.

V živote sú chvíle, keď sa jedny dvere otvoria a váš život sa rozjasní. Vzácne chvíle, keď sa niečo vo vás odomkne. Vznášate sa, ženiete sa diaľnicou bez radaru. Rozhodnutia sú jasné, namiesto otázok prichádzajú odpovede, strach ustupuje pred láskou.
Také chvíle treba rozpoznať.
Málokedy pretrvajú.
(str. 80)

Časti, v ktorých si hlavní hrdinovia spomínajú na svoje životy sú bolestivé. Na to, aby zistili, kto ich spojil a čo sa stalo ďalej, musia otvoriť staré rany. Nie je to príjemné ani pre čitateľa. Musso udrel na najcitlivejšiu strunu. Ako aj v iných dielach, aj teraz sa nás snažil emocionálne zasiahnuť. Nie, nerobí to násilne. Očakávala som to od neho. Bez toho by to hádam nemohol byť ani on. Dej v jeho knihách plynie ľahko, a to isté platí aj o pocitoch. Tento Francúz to prosto vie, a preto som si ho tak obľúbila. Píše prirodzene. Ešte nikde som nepostrehla, že by sa úporne pokúšal vyvolať nejaké pocity. Všetko, čo robí, robí s veľkou dávkou empatie, a práve toto na ňom tak veľmi zbožňujem. Dostane sa vám pod kožu a ani nebudete vedieť ako. Možno hovorím za seba, no ak raz „ochutnáte“ jeho tvorbu, budete chcieť viac.

Central Park je druhá spisovateľova kniha, voči ktorej som nemala žiadne výhrady. Páčila sa mi od začiatku až po koniec. Guillaume je jeden z mojich najobľúbenejších autorov, preto som na neho viac prísna. Keďže viem, čo dokáže a nie vždy to dotiahne do jeho dokonalosti, nie všetko sa mi páči a vidím tam malé chybičky krásy. Tu však nemám čo vytknúť a radujem sa z toho. Perfektné, perfektné, perfektné! Zo záveru som sa dlho nevedela spamätať. Minule som mu vyčítala, že práve na posledných stranách mu došiel dych, no tentoraz zvýšil tempo a ohúril ma. Celá kniha je čistý podvod a ja sa teším ako malé dieťa. Dielo sa úplne inak rozuzlilo. Nemáte šancu to predpokladať dopredu. Nedá sa to. Bolo to geniálne. Nechala som sa pekne oklamať, ale teraz som za to bola rada. Moment prekvapenia bol silný a celkom zmenil charakter knihy. Úžasné. 

Hodnotenie: 5/5

Knihu si môžete kúpiť na Albatrosmedii.